Nezáleží, či ide o významné budovy, obrazy alebo sochy. Od uverejnenia fotografie na Facebooku, Twitteri či Instagrame nás delí iba pár klikov. A s tým sa spájajú právne komplikácie. Pravidlo znie: fotografovanie umeleckých diel je povolené, uverejňovanie už nie. Na publikovanie sa vzťahujú prísne pravidlá pričom neplatí žiadna výnimka zo zásady: voľnočasové fotografovanie môže byť zakázané, píše Welt.de.

Právny problém môže nastať v prípade uverejňovania fotografií pamiatok na sociálnych sieťach. Platí to predovšetkým pre novšie umelecké diela, ktoré môžu byť chránené autorskými právami. „Mona Lisa nie, ale Andy Warhol áno,“ uviedol berlínsky právnik Till Jaeger pre Welt.de. Podľa slovenského autorského zákona z roku 2003 (naposledy novelizovaného tento rok) trvajú majetkové práva, ktoré spadajú pod autorské práva, ešte 70 rokov po smrti autora.

Upomienka za porušovanie autorských práv

Vlastníkom autorských práv nie je múzeum, v ktorom návštevník urobí fotografiu. Patria umelcovi alebo jeho dedičom. Tí môžu požadovať stiahnutie fotografií či finančnú náhradu, ktorej výšku určí súd prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za akých k zásahu do práva došlo. To nevylučuje dohodu o mimosúdnom urovnaní.

Po právnej stránke to nie je jednoznačné ani v prípade antických umeleckých diel. Ak návštevníci múzea odfotografujú pamiatku, ktorá nie je chránená autorskými právami, môže z toho byť problém. Aj keď múzeum autorské práva nevlastní, patria mu vlastnícke práva.

„To, či môže múzeum zakázať aj použitie fotiek, je sporné,“ hovorí T. Jaeger. Vychádza však z nedávnych rozhodnutí nemeckého najvyššieho súdu, na ktorom fotografi takéto právne spory prehrali. „Kto chce hrať na istotu, mal by sa pred fotografovaním v múzeu informovať alebo nazrieť do návštevného poriadku. Veľké múzeá fotografovanie regulujú.”

Kto postuje, automaticky publikuje

To, že sa múzeum vo svojom návštevnom poriadku nezmieňuje o fotografovaní, neznamená automaticky povolenie na postovanie fotiek na sociálnych sieťach: „Fotografovať pre vlastné účely môže človek aj bez výslovného súhlasu,“ hovorí berlínsky právnik. „Publikovanie však musí byť jasne povolené.“

Sudcovia sú relatívne prísni pri posudzovaní toho, či je niečo uverejnené alebo nie. Zobrazovanie fotiek na monitore, vo vlastnom telefóne alebo jednoducho na papieri pod to nespadá. Ak však ide postovanie fotografií napríklad na Facebooku, ide o uverejnenie napriek tomu, že máme v úmysle fotky ukázať iba svojim priateľom, informuje Welt.de.

Tieto pravidlá platia nielen v sochárstve, maliarstve, kresbe či grafike. Vzťahuje sa to aj na staviteľské umenie. „Preto môže byť chránená autorskými právami teoreticky aj architektúra múzea,“ hovorí T. Jaeger. Ide predovšetkým o neobyčajne navrhnuté stavby.

Opletačky kvôli Eiffelovke

Eiffelova veža je zvláštny prípad. Aj keď samotná pamiatka už dávno nie je autorsky chránená, na autorské práva nočných záberov osvetlenej Eiffelovky si nárokuje spoločnosť SETE-illuminations, ktorá zabezpečuje osvetlenie pamiatky. Týka sa to fotografií, na ktorých je veža zobrazená ako hlavný objekt.

Kvôli osvetleniu, považovaného za umeleckú súčasť pamiatky, podliehajú všetky fotografie určené na komerčné účely schváleniu spoločnosti SETE-illuminations. Detailné alebo panoramatické zábery, pri ktorých je Eiffelovka viditeľná ako doplňujúci objekt fotografie, je možné publikovať voľne bez ohľadu na účel.

Vo Francúzsku neplatí takzvaná panoramatická sloboda (odvodené od slova „Panoramafreiheit”), ktorá spočíva vo voľnom zobrazovaní objektov chránených autorským právom umiestnených na verejných miestach. Panoramatická sloboda je upravená individuálne od krajiny ku krajine. Neplatí okrem Francúzska ani v Taliansku, Belgicku či na Ukrajine.