Napríklad firmy ako je Google alebo Nike už nejaký čas stavajú práve na odpočinutých zamestnancov, napísal denník La Repubblica.

Zabudnime teda na model supermanažérov, ktorí spia len niekoľko hodín denne. Je to napríklad šéfka internetovej spoločnosti Yahoo Marissa Mayerová, ktorá vyhlásila, že pracuje 130 hodín týždenne a na odpočinok má len málo času.

Kto spí viac, je produktívnejší a v mnohých prípadoch aj viac zarába. Ten, kto má kvalitný spánok, má vyšší príjem až o päť percent, zistila nedávna americká štúdia.

Ako vo svojej knihe Revolúcia spánku píše úspešná novinárka Arianna Huffingtonová, v prostredí konkurenčnej situácie už nie je dlhší spánok slabosťou. Tiež Apple má na svojich prístrojoch nočnú funkciu, pretože používatelia si uvedomili, že svetlo z displeja môže narušovať kvalitu spánku.

Vedci z Williams College a Kalifornskej univerzity vypočítali, že v krajinách, kde slnko zapadá skôr a ľudia tam spia dlhšie, sa tiež viac zarába. Dokonca samotná jedna hodina spánku navyše môže zvýšiť mzdu o 4,9 percenta. Teda ten, kto žije v oblastiach, kde je skôr tma, by mal byť bohatší. Nie je ale potrebné sa kvôli spánku sťahovať.

„Aby sme spali viac, máme iné metódy, a nemusíme sa sťahovať inam. Stačí kúpiť si kvalitné závesy, ktoré byt úplne zatemnia,“ uvádza jeden z autorov štúdie Jeffrey Shrader.

V Británii pred rokom vláda vyhlásila kampaň, v ktorej vyzývala občanov, aby spali dlhšie. Dobrý spánok prospieva pamäti, jeho nedostatok ju môže poškodiť. Ospalosť cez deň má mnohé negatívne dôsledky, vedie k stresu a väčšiemu nebezpečenstvu vzniku kardiovaskulárnych a metabolických ochorení. Naopak ten, kto dlhšie spí, pracuje aktívnejšie a je šťastnejší. Jeho produktivita práce je potom vyššia.

Dokonca aj mierne zníženie počtu hodín spánku môže mať negatívne dôsledky. Podľa inej štúdie je šesťhodinový spánok po celý týždeň rovný dvom prebdeným nociam. „Kto nedokáže spať aspoň osem hodín denne, mal by si dopriať malú siestu,“ vysvetľuje psychiater Hans Van Dongen.

To už pochopila napríklad spoločnosť Google, ktorá svojim zamestnancom umožňuje dvadsaťminútový odpočinok. Podobne vychádzajú v ústrety svojim ľuďom firmy Nike, City Bank, Cisco, Pizza Hut a redakcia časopisu Newsweek.

Iným receptom, ktorý využíva americká poisťovňa Aetna, je platiť zamestnancom navyše 25 dolárov, aby v noci spali aspoň sedem hodín.

Najväčšou revolúciou je vytvorenie flexibilnej pracovnej doby v podniku. Väčšina z nás sa delí na dve kategórie: niekto je produktívnejší ráno, iný večer. Prečo teda všetkým nedovoliť, aby si pre svoj biorytmus vybrali tú najvhodnejšiu dennú dobu, a mohli tak pracovať lepšie a viac?