Na Troch kráľov sme sa v košickej reštaurácii Villa Regia stretli na ochutnávke špičkových rakúskych vín v réžii someliéra Radoslava Svitanu, ktorý v krajine juhozápadných susedov pôsobí už niekoľko rokov.

Akciu zastrešoval košický Klub priateľov vína, ktorý vznikol na sklonku uplynulého roka z iniciatívy prevádzkového riaditeľa a someliéra Hotela Grand v Jasnej Petra Škripka a autora tohto článku.

Súvisiace články

Rakúsko sa predviedlo skutočne kvalitnými médiami. Výborné rizlingy, veltlíny, vavrince či hrozienkové scheurebe nemali chybu. Degustáciu uzavrel archívny petrolejový rizling rýnsky.

Rakúske vína ani vinohradníctvo nie sú u nás príliš známe, so someliérom Radoslavom Svitanom sme preto zostavili krátky faktografický prehľad.

Rakúske vinohradníctvo a vinohradnícke oblasti

Vinič sa v Rakúsku pestuje na 57 tisíc ha vinohradov. Osemdesiat percent výsadieb tvoria biele muštové odrody, najviac zastúpenou je Grüner Veltliner (Veltlínske zelené). Kvalitou vyniká predovšetkým Riesling (Rizling rýnsky). Modrým výsadbám dominuje Zweigeltrebe, najkvalitnejšie vína však poskytuje St. Lauren (Svätovavrinecké).

Krajina sa rozdeľuje na 4 vinohradnícke regióny – Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Burgenland, Štajersko (Steiermark) a Viedeň (Wien). Dolné Rakúsko a Burgenland sú kvalitatívne i kvantitatívne najvýznamnejšie.

Dolné Rakúsko (Niederösterreich) ležiace južne od slovenských a moravských hraníc vyniká predovšetkým produkciou bielych vín. V tunajšej oblasti Wachau so strmými svahmi a charakteristickými zvetranými kamenistými pôdami sa produkujú biele vína najvyššej kvality – smaragdy, predovšetkým zo sorty veltlín zelený (Grüner Veltliner) a rizling rýnsky (Riesling).

Korene starších krov viniča zasahujú do veľkej hĺbky, čím sa do hrozna a vína prenášajú charakteristické nuansy dodávajúce mokom minerálnu finesu miestneho terroir.

Nemenej známou oblasťou Dolného Rakúska je Kamtal – Donauland. Dorábajú sa tu výnimočné rizlingy.

Sprašovým terasám vo Wagrame zasa dominujú výsadby veltlínu zeleného (Grüner Veltliner) s charakteristickými exoticko-pikantnými stopami terroir v senzorike vína.

Ďalšou zaujímavosťou oblasti Dolné Rakúsko je región Donauland – Carnuntum začínajúci hneď za hraničným priechodom Petržalka – Berg. Dorábajú sa tu predovšetkým červené moky a v Klosterneuburgu sídli najstaršia vinohradnícka škola na svete.

Profesor Zweigelt tu v roku 1922 dal svetu novú modrú muštovú odrodu viniča – Zweigeltrebe (St. Lauren x Blaufränkisch) – ľahké ovocné víno, ktoré je obdobou nášho Modrého Portugalu.

Burgenland je po Dolnom Rakúsku druhou najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou v krajine. Rozprestiera sa pozdĺž hranice s Maďarskom.

Tunajším výsadbám dominujú modré muštové odrody viniča, ktorým sa tu darí predovšetkým kvôli miestnym teplým polohám. Strednému Burgenlandu (Mittelburgenland) kraľuje Frankovka modrá (Blaufränkischland).

Rovnaká je i situácia v južnej časti regiónu (Südburgenland), kde navyše pristupujú výsadby Rizlingu vlašského – Welschriesling (rakúske označenie pre rizling rýnsky je Riesling).

Mikroklímu severného Burgenlandu ovplyvňuje Neziderské jazero (Neusiedler See). Dorábajú sa tu známe botrytické vína.

Štajersko (Steiermark) – hornatý región na juhovýchode krajiny vyniká produkciou vinárskych špecialít určených pre miestny trh. Najznámejšou z nich je regionálne rosé Schilcher dorábané zo sorty Blauer Wildbacher. A Chardonnay sa tu napríklad nazýva Morillon.

Viedeň (Wien) je spoločne s Madridom jediným hlavným mestom v Európe, ktoré má svoju vinohradnícku oblasť. Päťsto hektárov tunajších vinohradov produkuje predovšetkým známe mladé víno Heuriger. Dorába sa z prekvaseného burčiaku a je to akési rakúske vin de primeur. Jeho základ tvorí Grüner Veltliner. V Rakúsku sa teší veľkej obľube.

Etikety rakúskych vín

Ako sa označujú rakúske vína? Na etiketách rakúskych vín sa uvádza výrobca, sorta a ročník vína, veľmi často i konkrétny hon, z ktorého hrozno pochádzalo. V posledných rokoch sa upúšťa od uvádzania jednotlivých nižších predikátov, ktoré na etikete nahrádza pomenovanie Qualitätswein.

Vína sa prakticky vždy nechávajú prekvasiť až do suchej podoby, a tak je odhalenie východzej cukornatosti muštu pri degustácii väčším kumštom. Výnimkou sú hrozienkové výbery a ľadové vína.

Odlišný systém označovania vín je typický pre dolnorakúsku oblasť Wachau. Principiálne sa však i tu, rovnako ako v ostatnom Rakúsku, vína zadeľujú do kvalitatívnych tried podľa špecifickej váhy muštu, ktorá je priamoúmerná obsahu cukru v ňom.

Steinfeder je najľahšou miestnou kategóriou, vína sa pijú mladé a obsahujú okolo 11 obj. % alkoholu. Federspiel vína sú telnatejšie, obsah alkoholu sa pohybuje okolo 12,5 obj. %, a médiá zvyčajne pred konzumáciou krátko vyzrievajú.

Najvyššou kvalitatívnou kategóriou vo Wachau je Smaragd. Pomenovanie je odvodené od smaragdovozelených jašteríc žijúcich na kamenných stenách miestnych terás. Vína sú robustné, môžu obsahovať až 15 obj. % alkoholu a hodia sa na dlhšie vyzrievanie vo fľaši.

Dietylénglykolový škandál

Rakúsky vinohradnícky a vinársky systém je po dietylénglykolovom škandále najprísnejším na svete.

V 70. a 80. rokoch minulého storočia putovala veľká časť rakúskej produkcie z Burgenladu na nemecký trh. Nemeckí obchodníci uzatvárajúci v Rakúsku kontrakty vyžadovali od miestnych producentov sladké vína za nízku nákupnú cenu, často v klimaticky nepriaznivých podmienkach.

Jeden z rakúskych biochemikov prišiel na to, že po pridaní netoxického dietylénglykolu do vyzretého vína sa zvýši jeho bezcukorný extrakt. Sladkosť sa potom upravila chaptalizáciou.

Takéto falošne plné a sladké produkty sa potom väčšinou pridávali do nemeckých vín. Po prevalení škandálu v roku 1985 však paradoxne utrpela iba reputácia rakúskych producentov a export vína z krajiny klesol zo dňa na deň o 80%. Všetky zainteresované vinárstva i mnoho ďalších v Burgenlande skrachovali.

Rakúske vína sa dnes, v prísnych podmienkach miestneho vinárskeho priemyslu, opäť dostávajú na výslnie. Nastupujúca generácia mladých vinárov dorába čoraz viac prírodne sladkých vín, v ktorých mala krajina kedysi výbornú reputáciu.

Z dolnorakúskych vinohradov vo Wachau pochádzajú najlepšie veltlíny na svete a z miestnych terás putujú do pivníc strapce rizlingu, ktorý sa nestratí ani v silnej nemeckej konkurencii.

Kvalitné červené St. Lauren z Burgenlandu zasa pripomínajú burgundské pinoty. Krajina tak opäť naplno rozvíja svoj potenciál poznačený jazvou z 80. rokov.

Spolupracovník eTRENDU MUDr. Martin Mráz je vysokoškolským učiteľom na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach.