Muž, ktorého vychovali vlky a ako sa vysporiadať s návratom z dovolenky

Keď mal tri roky zomrela mu matka. Jeho otec s novou ženou ho preto poslali do hôr Sierra Morany, aby tam pomáhal pastierovi s ovcami a kozami. Starec ho mnohým veciam naučil - ako sa starať o obrovské stádo, zasvätil ho do výroby nástrojov a kladenie pascí na lov zveri. Lenže pastier onedlho zomrel a chlapec zostal v horách sám. Nejde o rozprávku, ale príbeh dnes už 60-ročného Španiela Marcosa Rodrígueza Pantoju, ktorý sa stretol s novinárom denníka The Guardian.

Jeho príbeh je až neuveriteľný. Po smrti pastiera v roku 1953 ušiel do lesov, kde sa ako sedemročný zatúlal do jaskyne, v ktorej žili vlci a celkovo s nimi strávil dvanásť rokov. V lese ho ako tínedžera našla až v roku 1965 polícia – na sebe mal kožuch v jeleňa a nosil dlhé mastné vlasy. Dostal sa do kláštora, z ktorého sa niekoľkokrát pokúsil utiecť. Nevedel rozprávať a komunikoval plačom, vrčaním alebo rôznymi pazvukmi.

Keď sa socializoval a nadobudol spoločenské zručnosti nastalo najťažšie obdobie jeho života – bál sa všetkého. Keď bol prvýkrát v kine, natoľko ho vystrašili kovboji vo filme, že z predstavenia ušiel. Keď prvýkrát jedol v reštaurácii, bol prekvapený, že musí za svoje jedlo platiť. Ani 50 rokov po jeho objavení sa celkom s civilizáciou nestotožnil. Pracoval na stavbách, v baroch, nočných kluboch i hoteloch. Prespával pod mostom, v opustených budovách alebo v kláštoroch. Bol častokrát okradnutý a oklamaný – mnohí zamestnávatelia využívali jeho naivitu. Niektorí ľudia sa mu pokúšali pomôcť, ale k väčšine bol nepríjemný a odmietal s nimi komunikovať.

Dodnes tvrdí, že „byť človekom je ťažké“. Žije v ospalej dedinke Rante, kde trávi čas na dôchodku prechádzkami v prírode a pozeraním televízie. Na to, že ho jeho otec „predal do otroctva“ nikdy nezabudne. V civilizácií zistiť nielen to, čo sú peniaze, ale aj to, čo je nenávisť, závisť, klamstvo. Tvrdí, že ľudia sa k nemu správali krutejšie ako zvieratá. Hoci to celkom nechápe, v Španielsku sa stal celebritou – svojim príbehom inšpiroval niekoľkých filmárov, média ho dodnes vyhľadávajú a ľudia otravujú existenčnými otázkami.

Ako sa vysporiadať s návratom z dovolenky

Vrátili ste sa po dovolenke do práce a začína sa u vás prejavovať depresia z reality. Nezúfajte. Novinárka Paula Cocozza spísala 18 tipov, ktoré vám pomôžu mrzuté obdobie prekonať. Prvou z rád je stať sa turistom vo vlastnom okolí. To znamená, že niekedy stačí pozrieť na web TripAdvisora a zistiť, čo je zaujímavé vo vašom okolí. Ďalším tipom je zmeniť vlastnú rutinu.

Samozrejme budete musieť oprať alebo navariť, ale čo tak menej sedieť pri počítači a pred televízorom? Ide o čas, ktorý môžete venovať zaujímavejším aktivitám. Jeseň sa blíži, vonku bude chladnejšie počasie, tak prečo sa netešiť na to, že si sadnete do kresla a prečítate knihu (stačí si vybrať takú, ktorá vás poteší).

Ďalším z tipov je cestovať do práce peši alebo na bicykli. Po práci je tak ľahšie urobiť si zachádzku a pozrieť sa do novej reštaurácie alebo do zákutí mesta, ktoré inak nenavštevujete. Kombinovať nové zážitky s fyzickou aktivitou je niečo, čo v dlhodobom horizonte môže znižovať úbytok kognitívnych schopností vo vyššom veku.

Autorka sa prihovára, aby ste si konečne kúpili karafu a naliali si do nej večer červené víno a porozprávali sa v kruhu rodiny alebo priateľov. Na dovolenke sme zvyknutí spomaliť – nejako nám nevadí pozorovať západ slnka alebo okolie. Tak prečo by sme to nemohli robiť aj po práci. Urobiť si plány na svoj voľný čas, tráviť ho čo aktívnejšie a plánovať si výlety do prírody. Dobrým tipom je uvariť si chutné jedlá – experimentovať a skúšať ingrediencie, ktoré ste ochutnali na dovolenke.

Ako si privyrábajú učitelia

To, že učitelia zarábajú menej ako sa zrejme na slušnú spoločnosť patrí, sa netýka len Slovenska.