Napísal to maďarský ekonomický denník Napi Gazdaság. Podľa neho maďarské ministerstvo pre národný rozvoj informovalo, že štát by mohol hrať minoritnú úlohu v každej takejto spoločnosti, ak by investor ponúkol udržateľný obchodný model dopravcu a zaplatil by v start-upových aerolíniách počiatočné náklady.

Malév skrachoval v roku 2012 po tom, čo Európska únia označila štátnu pomoc z rokov 2007 až 2010 za neoprávnenú a nariadila 130 miliónov eur na záchranu firmy vrátiť. Malév chcela zakrátko nahradiť s ambicióznym plánom z desiatkami lietadiel spoločnosť Hungarian World Airlines, mala byť väčšia než Malév, lietať aj do zámoria, ale nikdy nevzlietla. Po nej prišiel maďarsko-ománsky megaprojekt Sólyom Hungarian Airways a priviezol aj prvé lietadlo. Nevykonal jediný komerčný let, stále však tvrdí, že na trh príde.

Jedinou domácou stálicou na maďarskom trhu je lowcost Wizz Air, na ktorým stojí americká private equity spoločnosť Indigo Partners LLC. Tento rok bude mať na letisku v hlavnom meste deväť lietadiel. Po páde Malévu sa do Budapešti vrátil Ryanair, ale počty lietadiel i destinácií značne zredukoval.

Ministerstvo pre národný rozvoj upozorňuje, že aerolínie na letisku Ferenca Liszta v Budapešti zatiaľ dosť nevyužívajú ponúkanú kapacitu, kvalitnú infraštruktúru a ideálnu polohu na európskom kontinente na prestup do východnej Európy a na Balkán. To je však pravda len čiastočne, pretože Budapešť už na Malév zabudla a letiskom vlani prešlo rekordných 9,15 milióna cestujúcich – o 7,5 percenta viac ako v roku 2013 a aj viac než v rokoch, keď tam pôsobili maďarské národné aerolínie. Vlani v Budapešti prekvapujúco rýchle rástla doprava v mimosezónnych mesiacoch a o vyše tretinu cestujúcich pribudlo z neschengenských krajín.

Pretože na leto dopravcovia avizujú nové spoje a kanadská spoločnosť Air Transat otvára linky do Montrealu a Toronta, tento rok by mal byť opäť rekordný. Manažment letiska očakáva najmenej 9,6 milióna cestujúcich.