Ski park Kubínska hoľa na Orave ponúka okrem lyžovačky aj krásne výhľady. Nielen na Oravu, ale keď je pekné počasie, aj na Nízke či Západné Tatry, Malú aj Veľkú Fatru.

Investície vidno

Najvyšší bod strediska v krásnej prírode Oravskej Magury je v nadmorskej výške 1 396 metrov, čo je v tomto chladnom kraji zárukou dostatočného množstva snehu. Lyžovaniachtivým návštevníkom slúži štvormiestna sedačková lanovka a osem lyžiarskych vlekov. Celková dĺžka upravovaných zjazdových tratí je 13 kilometrov, pre tých, ktorí uprednostňujú bežky, je desať kilometrov bežkárskych tratí.

Stredisko stále dobudovávajú, nové investície vidno na každom kroku. Pribudla zjazdovka pre najnáročnejších lyžiarov, detský Kids Park s animátormi, ale aj od lyžiarskych tratí bezpečne oddelený snoubord park. Pre tých, ktorí majú radi extrémne športy, otvorili free-ride zónu.

Už minulú zimu sa začalo hovoriť aj o novej štvorsedačke, ktorá by mala nahradiť vleky v hornej časti strediska, podľa najnovších informácií by ju mali stavať na budúci rok.

Hodina čakania

V porovnaní s minulosťou sú zjazdovky každé ráno skvele upravené. Nečudo. Ratraky pracujú celú noc, nezastavia sa ani snežné delá. Čo však návštevníci Kubínskej hole minulú zimu nechápali, bol fakt, že často fungovala len horná časť strediska.

To znamená, že lanovkou sa dalo vyviezť z parkoviska k vlekom a lyžovať sa mohlo až tam, popri lanovke sa nelyžovalo. Aj keď celé dni mrzlo, snežné delá stáli v dolnej časti nevyužité.

Lyžovalo sa však za nezmenenú cenu, akoby fungovalo celé stredisko. Lístok stál okolo osemsto korún na deň. Napriek tomu, že hore fungovali tri pomy, množstvo ľudí nestíhali prepravovať.

Okolo poludnia neboli výnimkou hodinové rady. A taktiež výnimkou neboli ani poznámky nespokojných lyžiarov na adresu prevádzkovateľov, že v zahraničí by si niečo také dovoliť nemohli, lebo by tam ľudia prestali chodiť.

Na otázku, prečo nezasnežujú aj spodnú časť, zamestnanci len mykli plecom. Len jeden vlekár mal trefnú poznámku. „A načo? Veď aj tak sem chodí veľa ľudí,“ znela odpoveď.

V najbližších rokoch by sa situácia mala hádam zlepšiť, podľa informácií zo strediska tu budujú nádrž na vodu na zasnežovanie a na jar 2009 by mali začať stavať dva kilometre rozvodov.

Jesť dole

Pri dolnej stanici lanovky pribudlo množstvo občerstvovacích zariadení a problém nie je ani s parkovaním. Tí, ktorí by sa však chceli autom vyviezť do polovice svahu k vlekom, aby ušetrili cestu štvorsedačkou, majú smolu. Nie sú tam takmer žiadne parkovacie miesta.

Nechýba skiservis, predajňa aj požičovňa lyžiarskeho výstroja. Dole sú vybudované bufety, nové parkoviská, hore, kde sa lyžuje, fungovali vlani len dva bufety, aj tie boli stále preplnené. Kto sa chcel normálne najesť, musel si odopnúť lyže, zviezť sa dolu sedačkou, tam sa najesť a potom sa zasa vyviezť hore a pokračovať v lyžovačke.

Pravda je, že Kubínska hoľa ponúka skvelé lyžovanie. Ale pravda je aj to, že ak fungovala len polovica strediska, návštevníci nechápali, prečo platili plnú cenu permanentiek. „Tešíme sa, keď za deň urobíme desať až dvanásť jázd a dostaneme sa tak pod osemdesiat korún za jazdu, ktorá lepšiemu lyžiarovi trvá ani nie minútu,“ konštatovali viacerí, kým stáli v rade na vlek.

Čo tu zatiaľ chýba, je ubytovanie, výstavba hotela priamo v stredisku je plánovaná na budúci rok. Najviac ubytovacích zariadení je v šesť kilometrov vzdialenom Dolnom Kubíne.

Kubínska hoľa má ambície zaradiť sa medzi top strediská na Slovensku. Má na to všetky predpoklady. Nádherné výhľady, ktoré poskytuje, a ešte krajší svah.

Aj relatívne chladné počasie, čo je zárukou toho, že sa sneh udrží. Veď lyžiarska sezóna tu patrí k najdlhším na Slovensku.

Je teda veľa toho, čo by stopercentne uspokojilo lyžiarov. Aby naozaj boli spokojní – o to sa už musia postarať ľudia, ktorí sa majú o návštevníkov starať – od prevádzkovateľov až po vlekárov či bufetárov.

Foto - Henrich Hudec