Výsadné postavenie v histórii mladoboleslavskej automobilky zaujíma motocykel Laurin & Klement Slavia typ B. Išlo o prvý motocykel, s ktorým sa spoločnosť Laurin & Klement (od roku 1925 Škoda) zúčastnila na medzinárodných motoristických pretekoch. Diaľkový maratón z Paríža do Berlína vtedy platil za najnáročnejšie závody na európskom území. Továrenský jazdec Narcis Podsedníček sa hneď na prvýkrát zapísal do histórie, keď do cieľa došiel ako prvý vo svojej triede - napriek tomu nebol vyhlásený za víťaza.

Začínali s piatimi ľuďmi

Aká bola cesta k tomuto úspechu? Zakladateľov spoločnosti Václavov Klementa a Laurina od začiatku spájala jednak vášeň pre cyklistiku, ako aj túžba ponúknuť zákazníkom cenovo dostupné bicykle, no vyrobené z najlepších dostupných materiálov. Začínali síce v malej dielni s piatimi ľuďmi, so strojmi na nožný či ručný pohon, ale už po roku vyrábalo 21 zamestnancov päť rôznych modelov bicyklov s vlasteneckým označením Slavia.

Vývoj prostriedkov individuálnej mobility však napredoval veľmi rýchlo. Dôkazom je dvojica prvých motocyklov L & K (typy Slavia A a B), ktorú verejnosti predstavili 18. novembra 1899 na cyklistickej závodnej dráhe Praha-Bubny. Priniesli dnes už samozrejmú polohu motora v spodnej časti rámu, vďaka čomu sa lepšie ovládali a mali lepšiu stabilitu. Išlo o jeden z triumfov intuitívneho technika Václava Laurina. Jeho kolegovi Klementovi sa zas podarilo zaistiť významné zákazky na domácom trhu i vo vyspelých krajinách ako Nemecko či Veľká Británia. Mimoriadnu kvalitu „motorových dvojkoliek“ z Mladej Boleslavi potvrdili tiež úspechy v náročných športových pretekoch, počnúc štartom v závode Paríž-Aachen-Hannover-Berlín v roku 1901.

Víťazstvo mu neuznali

Na pretekársky debut mladoboleslavskej značky na najväčších motoristických pretekoch tých čias ako najskúsenejšieho vybrali kmeňového zamestnanca továrne, vrchného majstra Narcisa Podsedníčka (1866-1932). Práve on sa na jednovalcovom motocykli Laurin & Klement Slavia typ B postavil, ako jeden z desiatich jazdcov na štart pretekov, v kategórii motocyklov a motorových trojkoliek. Trasa trojdňových pretekov Paríž-Aachen-Hannover-Berlín, dlhá 1 196 kilometrov, bola výzvou pre človeka i jeho stroj. Väčšinou viedla po nespevnených či zle dláždených cestách, čo viedlo k množstvu defektov. Zo 110 vozidiel nakoniec videlo cieľ iba 48.

Spomedzi motocyklistov ním bol iba Podsedníček. Jeho nočný príchod do cieľa však nebol riadne zdokumentovaný. O tretej ráno totiž nezohnal žiadneho z komisárov závodu, a tak mu čas príchodu potvrdil iba strážnik. Usporiadatelia však tento záznam neuznali a v cieli boli nakoniec klasifikovaní iba štyria francúzski jazdci na trojkolkách De Dion-Bouton. Podsedníček sa však stal morálnym víťazom a jeho výkon položil základy budúceho športového programu i komerčného úspechu spoločnosti Laurin & Klement a následne značky Škoda.

Veľký triumf Slavie

Na pohon jeho úspešného stroja Slavia typu B slúžil vzduchom chladený jednovalec so zdvihovým objemom 240 cm3, ktorý poskytoval výkon 1,75 koňa. Prvé motocykle, samozrejme, nemali prevodovky a zadné koleso bolo poháňané plochým koženým remeňom priamo od motora. Využitie ľudskej sily cez štartovací a pomocný prevod riešila klasická reťaz. Motocykel dosahoval maximálnu rýchlosť až 40 km/h. V Mladej Boleslavi vyrobili do roku 1904 celkovo 540 motocyklov Slavia typu B.

Zaujímavé je, že v roku 1903 už v Laurin & Klement výroba motocyklov začala prevažovať nad bicyklami, továreň sa rozrástla na roulohu 30 ha a pracovalo tam viac ako 200 zamestnancov. Najväčším dosiahnutým športovým úspechom značky Slavia bolo víťazstvo jazdca Václava Vondřicha na stroji Slavia CCR na okruhových pretekoch Coupe Internationale vo francúzskom Dourdane v roku 1905, čo boli vtedajšie neoficiálne motocyklové majstrovstvá sveta.