Tohtoročnou udalosťou v slovenskom golfovom svete bolo otvorenie 9-jamkového golfového ihriska v piešťanských kúpeľoch. V porovnaní s tým, čo sa deje vo svete tohto športu v susedných krajinách, ide len o malú rybu.

Slovensko tak síce rozšírilo počet svojich golfových ihrísk na päť, ale len jedno z toho je kompletné – teda 18-jamkové. Na porovnanie: v Rakúsku je zhruba 150 ihrísk, v Česku sa už ich počet blíži k polovici stovky a v Maďarsku dokončili osem.

Golfový svet ani na Slovensku nespí, aj keď zatiaľ sa dá hovoriť len o jeho prebúdzaní. Jeden zo zakladateľov tohto športu na Slovensku po politických zmenách v roku 1989 Jaroslav Kachlík hovorí, že je to ako s vajcom a sliepkou.

Golfistov je zatiaľ málo, lebo niet veľmi kde hrať, a investori sa zase do budovania golfových ihrísk nehrnú, pretože hráčska komunita je obmedzená. Veď počet registrovaných golfistov neprevýšil 4-tisíc.

Napriek všetkému nové odpaliská, jamkoviská či jamky na Slovensku v súčasnosti rastú, a to najmä pod Tatrami, v Bernolákove, ale aj pri Sliači či na Čiernej Vode. Nádejných projektov je však niekoľko. Hovorí sa o lokalitách pri Dunajskej Strede, Prievidzi, Prešove, Senci, v Rajci, v oblasti Záhoria, Liptova, na Považí, pri Košiciach a ihrisko by malo byť súčasťou priemyselného parku pri Malackách.

Okrem toho možno trénovať na približne dvadsiatich trenažéroch a tohto roku otvorili v Bratislave-Ružinove aj krytú golfovú halu s desiatimi odpaliskami a 9-jamkovým patovacím grínom.

Nestačí postaviť

Hoci sa slovenskí golfisti tomu bránia, pravda je, že zatiaľ ide – na rozdiel od iných krajín – najmä o komunitu solventných ľudí.

Nie div, že mnohí, sotva dokážu niekoľkokrát úspešne trafiť jamku, už sa dajú počuť, ako z vlastných alebo združených zdrojov postavia golfové ihrisko. Zvyčajne zostane len pri rečiach.

Dekan Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Peter Gál sa ako špecialista na krajinnú architektúru a sám aktívny golfista venuje aj dizajnu golfových ihrísk.

Osemnásťjamkové golfové ihrisko nemožno podľa neho postaviť na Slovensku za menej ako sto miliónov korún. „To je však len holé ihrisko,“ zdôrazňuje. K tomu treba vybudovať efektívne umiestnený hospodársky dvor s mechanizmami na údržbu, klubový dom a ďalšie zariadenia. Vtedy už stovka poskočí o ďalšie desiatky miliónov korún.

Jaroslav Kachlík, ktorý má skúsenosti s prevádzkou najstaršieho zo slovenských novodobých golfových areálov, otvoreného v roku 1995 v Bernolákove, dodáva, že vybudovať ihrisko je ešte len začiatok. Nemenej náročná je jeho údržba, pretože ide o biologický materiál podliehajúci vplyvom počasia. To mnohých finančne natoľko zaskočí, že areál neváhajú predať aj pod cenu.

Ani o výnosnosti samého golfového ihriska netreba mať ilúzie. Potvrdia to nielen ich majitelia na Slovensku, ale i v zahraničí. „Nie je to zlatá baňa, ako si mnohí myslia,“ prízvukuje J. Kachlík. „Môže to byť len nadstavba nad inými podnikateľskými aktivitami.“ Aj bernolákovskému ihrisku trvalo sedem rokov, kým sa dostalo do čiernych čísel.

Podobný názor vyslovili aj účastníci júnovej medzinárodnej konferencie Golf Business Fórum KPMG v Budapešti. Vedúci skupiny pre cestovný ruch v regióne strednej a východnej Európy nadnárodnej poradenskej spoločnosti KPMG Andrea Sartori pripomenul, že projekt golfového centra sa stáva ziskovým predovšetkým vďaka ďalšiemu vybaveniu.

Patriť by doň malo kvalitné ubytovanie a doplnkové atrakcie, ako sú kúpele alebo wellness strediská zdravého spôsobu života, rezidenčné časti, konferenčné zariadenia a miesta určené výlučne pre zábavu – napríklad kasína.

Menej môže byť viac

Takýto vývoj naznačuje napríklad výstavba golfového vidieckeho klubu v Birdlande blízko maďarsko-rakúskej hranice. V areáli nedávno otvorili luxusné wellness centrum so štvorhviezdičkovým hotelom a budujú aj rezidenčnú vilovú štvrť. Podobne vyzerá aj projekt areálu okolo 27-jamkového ihriska v Tatranskej Lomnici či pri Podbrezovej. Prevádzke ihriska na Táľoch zase pomáha, že v jeho susedstve je lyžiarsky svah a všetky zariadenia teda slúžia aj v zime.

Univerzálny recept na vybudovanie úspešného centra však neexistuje – všetko je otázka citlivého plánovania a zladenia miestnych atrakcií. Predstavitelia firmy Birdland radia, že je lepšie uprednostňovať golfovú turistiku pred golfovým členstvom. A. Santori označuje za mylný názor, ak za kľúčový prvok úspechu považuje niekto luxusnú golfovú klubovňu a prestížne ihrisko s 18 jamkami.

Obľuba golfu vo vybraných krajinách

Počet registrovaných hráčov

Počet ihrísk

Počet hráčov na jedno ihrisko

Bulharsko

70

1

70

Česko

17 000

48

345

Chorvátsko

168

1

168

Írsko

238 000

403

590

Maďarsko

1 330

8

166

Nórsko

100 000

129

775

Poľsko

1 250

15

84

Rumunsko

70

1

70

Slovensko

3 500

5

700

Slovinsko

4 850

8

602

Švédsko

529 000

449

1 178

PRAMEŇ: KPMG

Hoci väčšinu stavebných projektov realizujú súkromní investori, vo viacerých krajinách sú prevádzkované aj verejné golfové ihriská, a to najmä vďaka obciam, ktoré poskytnú pozemky. To pomáha golf popularizovať a sprístupniť verejnosti.

A učiť sa dá aj na menšom počte, ako je oficiálnych deväť či 18 jamiek. Takýto názor má aj spolumajiteľ jedinej krytej golfovej haly na Slovensku v Bratislave Vojtech Agner či spolumajiteľ Golfovej akadémie v Čiernej Vode Slavomír Magál. Tiež si myslia, že najskôr treba vybudovať ihriská s niekoľkými jamkami či malé akadémie a tam vychovať budúcich golfistov.

Takouto cestou sa dali napríklad v USA či Írsku, kde sa dá hrať na stovkách nenáročných verejných či vidieckych ihrísk, kde ferveje tvoria obyčajné prírodné lúky. Na Slovensku patrí k takýmto ihriskám 9-jamkové ihrisko Tatranského golfového klubu vo vlastníctve rovnomennej akciovky v Tatranskej Lomnici.

Golfistom slúži už tri roky a výstavba stála podľa jeho generálneho sekretára Ľubomíra Vacu zhruba štyri milióny korún. V podobnom duchu budujú aj ihrisko pri Sliači, pri rieke Hron, kde chcú tohto roku dokončiť tri jamky a cvičnú lúku. Keďže údržba ihrísk takéhoto typu je menej náročná, dostupnejšie sú aj poplatky za hru na nich.

Vzniklo osobitné štúdium

Aj sľubné stavebné projekty však môžu skrachovať, ak im chýba starostlivé domýšľanie projektu, stavebných detailov alebo kvalitné vedenie projektu. Nesmierne dôležitá je rovnováha medzi nákladmi a dopytom, zabezpečujúca udržateľnosť golfového ihriska tak pre stavebných investorov, ako aj používateľov klubu.

J. Kachlík pripomína, že golfové know-how je vo svete veľmi drahé. Predstavuje 10-15 % z celkovej hodnoty ihriska. Jemu samému pomáhali zo začiatku pri budovaní bernolákovského ihriska najmä českí kolegovia. Aj preto sa rozhodli na Fakulte architektúry STU v Bratislave zaradiť dizajn a výstavbu golfových ihrísk do programu vyučovania.

„Veríme v perspektívu tohto športu na Slovensku,“ netají autor myšlienky P. Gál. Projekty si do školy zadávajú obce aj firmy. Snažia sa pre ne vymyslieť na základe preskúmania daného územia, či sa tam vmestí náročné 18-jamkové alebo iba jednoduché ihrisko. Do úvahy treba brať okolitý priestor, pretože všade na svete vytvára hodnotu ihriska práve zaujímavé okolie, usporiadanie krajiny, kde sa dajú zakomponovať stromy, lesíky či vodné prvky, ale vhodne tam zapadnú aj umelo navrhnuté časti, ako sú jazierka či pieskoviská – bankery.

Najväčší problém – pozemky

Aj na výstavbu vidieckeho ihriska treba najmenej 60 hektárov pozemku. Špecifikom Slovenska je však obrovská rozdrobenosť pôdy. Veď aspoň švíček vlastní zhruba 3,5 milióna občanov.

Problémy s výkupom pozemkov a najmä prudký nárast cien, ako sa to stalo v prípade automobilky Kia pri Žiline, spôsobili, že aj nádejní investori do golfových ihrísk svoje zámery taja do poslednej chvíle. Generálny riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti Golf International, s.r.o., Poprad Jiří Hruška, ktorá stavia 27-jamkové ihrisko pri Tatranskej Lomnici, hovorí, že na výkupe pozemkov pracoval 12 rokov.

Podmienkou výstavby tiež je, aby bolo ihrisko zahrnuté do územného plánu obce či mesta. J. Kachlík upozorňuje ešte na jeden problém, ktorý do minulého roka brzdil budovanie golfových ihrísk, a to boli štátom stanovené náhrady za záber poľnohospodárskej pôdy. V bonitných územiach išlo o sumy vo výške niekoľko desiatok miliónov korún. Tento zákon bol však vlani zrušený, čo tiež môže urýchliť výstavbu ihrísk.

Foto – Jana Janků, Milan Illík