Môže to byť ešte hobby, ak vyhráte zlatú medailu na prestížnej súťaži AWC Vienna? Za malým vinárstvom Marvla Tindo stoja dvaja kamaráti z detstva, víno dorábajú po večeroch a cez víkendy.
Dlhé roky víno len ochutnávali a debatovali o ňom. Až si povedali, že sa treba posunúť ďalej a pokúsiť sa o vlastné. To, že o päť rokov vyhrajú s Frankovkou modrou zlatú medailu na najväčšej svetovej súťaži AWC Vienna, ani jeden z nich nepredpokladal. Dodnes pracujú vo svojich profesiách, Martin Danielič je vrcholový manažér, Vladimír Kuny interiérový dizajnér.
„Mali sme dobrý základ v tom, že Martin je vyštudovaný chemický technológ a ja pochádzam z vinárskej rodiny, vo vinici som vyrastal,“ hovorí Vladimír Kuny.
Spočiatku nešlo o veľkú investíciu. Zostrojili si vlastnú fermentačnú nádobu s chladením, kúpili 1 500 kilogramov hrozna a vyrobili prvé víno – Rizling rýnsky. „Celkom nekriticky sme usúdili, že sa nám vydarilo,“ spomína so smiechom Martin Danielič, „Mali sme pocit, že je škoda, že ho môžeme piť len my. Rozhodli sme sa dostať ho k ľuďom.“ To znamenalo zaregistrovať sa, víno poslať na certifikáciu a založiť eseročku.
Prvých tisíc litrov ich vyplašilo, nevedeli si predstaviť, čo s nimi urobia, o rok zistili, že vyrobili dvetisíc, potom päťtisíc a dopyt stále rástol.
„Naše počiatočné hobby prerástlo do veľkého drahého koníčka. Produkcia desaťtisíc litrov nie je taká vysoká, aby ste ju mohli nazvať biznisom. Každý z nás má prácu, vínu sa venujeme vo voľnom čase,“ hovorí V. Kuny.
Nekonečné diskusie o tom, ako sa postaviť k danému ročníku hrozna, je to, čo Martina Danieliča (vľavo) a Vladimíra Kunyho na výrobe vína najviac priťahuje.
Sme mikro, môžeme riskovať
Koľko litrov musí vinárstvo vyrobiť, aby sa uživilo? Hovorí sa, že dvadsaťtisíc je magická hranica, tá však závisí aj od toho, za akú cenu predávate a čo si pod slovom uživiť sa predstavujete. Marvla Tindo ju zatiaľ neplánuje prekročiť. „Často sa totiž stretávame s tým, že vinárstvu sa začne dariť, zvýši produkciu a kvalita klesne,“ hovorí M. Danielič. „Tým, že sme mikrovinárstvo, vieme sa vínam venovať systematicky. Môžeme používať prírodné postupy, len fyzikálne zásahy, nepotrebujeme ísť na istotu, ktorú ponúka dnešná rozvinutá veda, a ku každému vínu si vytvárame rodičovský vzťah.“
Každý rok je klimaticky svojrázny, čím ponúka surovinu unikátneho zloženia, ktorá predurčuje zvolený technologický postup. „Práve nekonečné diskusie na tému ako sa postaviť k danému ročníku hrozna je to, čo zanecháva medzi nami pozitívnu emóciu,“ vysvetľuje V. Kuny. „A ešte aj dlhé čakanie spojené s pravidelným ochutnávaním, ktoré potvrdí správnosť rozhodnutia,“ dodáva M. Danielič.
Kvasenie na prírodných kvasinkách umožňuje hroznu prejaviť sa, nechá prehovoriť terroir a vyzdvihne charakter vína. Nehrozí unifikovanosť, frankovka z Tekova nebude chutiť tak isto ako frankovka z Modry. Víťazná Frankovka modrá ročník 2012 pochádza z viníc v obci Čajkov, kvasila na vlastných kvasinkách s následným ležaním a zrením na jemných kaloch v slovenských barikových sudoch, bez filtrácie a akýchkoľvek iných zásahov zvonka.
Sú vína, ktoré vás na začiatku ohúria, ale po rokoch degustácie zistíte, že vás viac zaujímajú vína s charakterom, autentické vína. Také však podľa vinárov z Marvla Tindo vyhľadáva len desať percent trhu. „V tom sme zostali tvrdohlaví,“ hovorí V. Kuny. „Povedali sme si, že budeme vyrábať vína, ktoré chutia nám, bez ohľadu na módne trendy. Nevyrobíme voňavé ružové len preto, že je práve hitom sezóny.“ Vedome sa zameriavajú na pôvodné odrody, typické pre tekovský región.
Tušili, že ich frankovka je nedocenená
S frankovkou do Rakúska? Odvážne
Vyhrať zlatú medailu na AWC Vienna, ak ste malé vinárstvo s produkciou do desaťtisíc litrov, nie je bežné. Vinárske závody Topoľčianky, ktoré získali so slamovým vínom Devín ročník 2013 titul „šampión kategórie slamových vín“, majú ročnú produkciu päť miliónov litrov, vinárstvo Matyšák s piatimi zlatými medailami približne milión a pol.
Rovnako odvážne je poslať do Viedne Frankovku modrú, druhú najrozšírenejšiu červenú odrodu v Burgenlande, na ktorú sú Rakúšania mimoriadne pyšní.
Tento rok sa súťaže zúčastnilo 12 299 vín z 39 krajín sveta a profesionálni degustátori ich ochutnávali niekoľko týždňov. Hodnotili systémom „slepej degustácie“ a na udelenie zlatej medaily vyžadovali 90 bodov. „Stále sme mali pocit, že naša Frankovka modrá je nedocenená,“ hovorí Vladimír Kuny. „Vyhrala síce na Slovensku niekoľko cien, ale 90 bodov, tak ako vo Viedni, jej doteraz nikto neudelil. Najviac si však ceníme, že sme vyhrali zlato s odrodou, o ktorej si Rakúšania myslia, že sú v nej najlepší.
Autor textu: Albert Mach
Autor fotografíí: Branislav Valach