Kauzu Weinstein odkryl syn Woodyho Allena
Hlavnú Pulitzerovu cenu získal minulý mesiac americký denník The New York Times a časopis The New Yorker za odhalenie sexuálnej aféry filmového producenta Harveyho Weinsteina, ktoré zdvihlo celosvetovú vlnu odporu proti sexuálnemu obťažovaniu žien. Magazín The New Yorker cenu získal predovšetkým za texty novinára Ronana Farrowa.
Ten vydáva v týchto dňoch knihu War on Peace, ktorá sa venuje vplyvu americkej diplomacie, upozorňuje denník The Guardian, na ktorý sa odvolal aj web týždenníka Respekt. R. Farrow má len 30 rokov, ale jeho život by sa mohol pokojne sfilmovať. Je synom amerického režiséra Woodyho Allena a hereckej hviezdy Mii Farrow. Keď mal päť, bol svedkom médiami sledovaného rozvodu rodičov, ktorý bol korunovaný otcovým vzťahom s jeho adoptívnou sestrou Soon-Yi. Jeho otec bol navyše obvinený zo sexuálneho obťažovania ďalšej nevlastnej sestry Dylan, ktorá mala vtedy sedem rokov. To pritom nie je všetko.
Po rozvode jeho mama adoptovala päť detí – niektoré z nich boli telesne postihnuté alebo veľmi vážne choré. Keď mal R. Farrow sedem rokov, jedna sestra mu zomrela na srdcové zlyhanie. Mladý a ctižiadostivý mladík už v jedenástich študoval na dvoch univerzitách - filozofiu a biológiu.
Keď mal 16 rokov, dostal sa na Yale a neskôr dostal plné štipendium aj na Oxforde. Okrem toho pravidelne sprevádzal matku na humanitárnych misiách v Sudáne, Libérii alebo Angole. To všetko formovalo jeho morálne zásady aj videnie sveta.
Text denníka The Guardian rozoberá nielen jeho knihu o americkej diplomacii, ale aj komplikovaný vzťah s otcom. Na záver novinár povie: „Vzal si moju sestru za ženu. Som jeho syn a zároveň aj švagor. Už toto je morálne previnenie.“
Ako zlepšiť život miliardám ľudí
Vedci odhadujú, že viac než miliarda ľudí (niektoré odhady hovoria až o 2,5 miliardách) na planéte potrebuje okuliare, ale nemá ich. Ide o dlho prehliadaný problém verejného zdravotníctva, upozorňuje v skvelom článku denník The New York Times. Ide o problém predovšetkým rozvojových krajín, kde lacné okuliare dokážu pomerne lacno zlepšiť kvalitu života.
Denník spomína prípady tisícok krátkozrakých nigérijských vodičov kamiónov, ktorí nevidia chodcov na ceste a tento problém sa napríklad týka aj farmárov v Bolívii v strednom veku, ktorí nie sú schopní rozpoznať zrelú fazuľu určenú na zber. Obrovský problém je to aj pre desiatky miliónov detí, ktoré neboli nikdy na vyšetrení u očného lekára.
V škole sa tak nevedia sústrediť, bolí ich hlava, sú malátne a zhoršuje sa im prospech. „Mnohé z týchto detí sú klasifikované ako chudobné alebo hlúpe, a preto nedosahujú v škole pokroky,“ povedal Kovin Naidoo, ktorý je šéfom organizácie Our Children's Vision, ktorá poskytuje lacné okuliare po celej Afrike. Práve zhoršené videnie, ktoré sa nerieši, a následne aj slabšie vzdelanie takýchto detí je podľa neho ďalšou prekážku pre rozvojové krajiny, ktoré sa snažia „prelomiť cyklus chudoby“.
V čase, keď milióny ľudí vo svete zomrú na mnohé ochorenia, ktoré sú liečiteľné napríklad vakcínami, nadácie a sponzori preto venujú svoje peniaze na boj proti AIDS, malárii a tuberkulóze. Okuliare sú takou samozrejmosťou, že ich každý prehliada. V roku 2015 na tieto účely šlo len 37 miliónov dolárov, čo je menej ako jedno percento zdrojov venovaných na riešenie globálnych zdravotných problémov.
Chudoba v rozvojových krajinách Zdroj: flickr.com/Sacca
Americkým tínedžerom sa brigády neoplatia
V najnovšom vydaní TRENDU sa venujeme aj tomu, prečo inžinieri a magistri pracujú v kuchyni v McDonald’s. Denník The New York Times sa pred sezónou letných brigád pozrel na fast-food prevádzky v USA z troška iného uhla.
Zistil, že kým počet prevádzok rýchleho občerstvenia prudko rastie, od roku 2000 sa ich počet zvýšil o 40 percent, záujem v nich pracovať u mladých ľudí klesá. Na jednej strane americký trh práce prežíva zlaté časy – nezamestnanosť je na úrovni 4,1 percenta, čo je 17-ročné minimum, ale, na strane druhej, podiel tínedžerov vo veku 16 až 19 rokov, ktorí si zarábajú na brigádach, klesol na 30 percent. Ešte v roku 2000 bol ich podiel 45 percent.
Prevádzky rýchleho občerstvenie tak bojujú s evidentne nižším záujmom mladých privyrábať si na brigádach. Kým v minulosti boli fast-food reštaurácie ako McDonald’s, Subway či Burger King zahltené žiadosťami o prácu, v súčasnosti to je iné.
Nedávna štúdia ministerstva práce tvrdí, že mladí ľudia majú stále záujem pracovať popri škole, ale neoplatí sa im to. Keďže náklady na školné rastú, mladí sa snažia radšej získať štipendium poctivým štúdiom. Nízke platy vo fast-food prevádzkach ich „okradajú“ o čas aj energiu.
Prevádzky boli preto nútené mzdy brigádnikom zvyšovať, v súčasnosti im platia na hodinu v priemere 11 dolárov, čo je však stále o polovicu menej ako zamestnancom na trvalý pomer. Tlak na nedostatok zamestnancov preto riešia prevádzkovatelia príplatkami, preplácaním cestovného či dokonca poskytnutím poistenia na ošetrenie u stomatológa.
Zdroj: SITA / AP
Tip na záver
Portál Vox v spolupráci so streamovacou službou Netflix spúšťa 23. mája prvú sériu dokumentov pod názvom Expained. V každej epizóde sa budú venovať nejakej téme, ktorú sa budú snažiť divákom detailne a do hĺbky vysvetliť. Či už ide o popularitu kryptomien, prečo diéty zlyhajú alebo divoký svet K-popu. Trailer je už vonku. Tešíme sa.
