Napriek drsnej klíme a tmavej zime je Fínsko najšťastnejšia krajina sveta. Vyplýva to zo správy agentúry OSN. Miera spokojnosti sa určila na základe takzvaného indexu šťastia. Medzi hodnotiace kritériá patrí priemerná dĺžka života, miera korupcie, sociálna sloboda, HDP alebo sloboda rozhodovania. Podľa Fínov si krajina vyslúžila prvenstvo vďaka ľahkému prístupu k prírode, bezpečnosti, dobrým školám alebo bezplatnému zdravotnému systému. Lenže štatistika sú jedna vec a realita tá druhá.
Všetko je uhol pohľadu, upozorňuje na blogu fínsky vedec Frank Martela. „Keď výsledky štúdie vyšli, v marci tohto roka, kritizovali sme metodológiu štúdie, spochybnili jej závery a poukázali na neduhy fínskej spoločnosti,“ píše doktor filozofie.
Ak by sme sa však pozreli na šťastie z iného uhla, výsledný rebríček by vyzeral úplne inak. Ak by výskum skúmal, koľko ľudí a ako často zažilo pozitívne emócie, do popredia sa posunú latinskoamerické štáty ako Paraguaj, Guatemala alebo Kostarika. Fínsko sa umiestni niekde vzadu, pretože Fíni jednoducho nie sú zvyknutí vyjadrovať svoje emócie.
Ešte zamotanejšia situácia podľa F. Martela vznikne v okamihu, keď sa šťastie obyvateľov hodnotí výskytom depresií. Podľa výskumu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa Fíni umiestnili druhí za USA. Vzniká tak paradoxná situácia, hovorí vedec - Fíni sú najspokojnejším národom, ale zároveň trpia najviac depresiami.
Z tohto rozporu F. Martela vyvodzuje, že zatiaľ čo sa Fínsko vie postarať o udržiavanie priemernej spokojnosti, má problémy riešiť alebo podporovať tých obyvateľov, ktorí sú k depresiám náchylní. „Možno preto máme najviac heavy metalových kapiel na svete,“ dodáva F. Martela. Na šťastie sa dá nazerať aj podľa toho, ako veľmi človek považuje svoj život za zmysluplný. Podľa tohto kritéria sa na top dostávajú africké krajiny ako napríklad Togo alebo Senegal a Fínsko opäť končí „hlboko v poli porazených“.
Krajina, ktorú ovláda metamfetamín
Ak ste boli fanúšikom seriálu Breaking Bad, zrejme vám správa z Nového Zélandu oživí spomienky. Polícia nových majiteľov karavanov „z druhej ruky“ pred pár dňami varovala pred rizikom, že ich karavany mohli byť v minulosti používané ako laboratóriá na výrobu metamfetamínu. Preto, ak majitelia majú podozrenie, že s ich karavanom nie je niečo v poriadku, sa majú okamžite obrátiť na políciu. Tá karavan dekontaminuje alebo nechá rovno zošrotovať.
Varovanie polície nie je v krajine ničím výnimočným. Nový Zéland má s drogami obrovské problémy a za posledné desaťročie sa počet narkomanov zvýšil štvornásobne. Rozsiahly analytický článok o nadvláde metamfetamínu s názvom Broken Bad priniesol na svojom webe Radio New Zealand. Článok opisuje zhubné následky užívania tejto drogy na život, zdravie a samotnú rodinu narkomana.
Simon je jedným z narkomanov. Kvôli svojej závislosti skončil vo väzení. Sedí v kresle stomatológa a z úst sa mu šíri hnilobný zápach zubov, teda, lepšie povedané, ich zvyškov, ktoré mu užívanie „methu“ vyžralo. Bolesti zubov sú podľa neho veľmi silné, denne sa dopuje liekmi. „Je to jedna z najhorších bolestí, aké som kedy zažil. Som hore hodiny,“ povedal reportérom.
Kahn Steiner pre zmenu vyrastal v laboratóriu, kde sa vyrábal pervitín. Ako šesťročný s otcom predával na ulici drogy, jeho matka bola prostitútka. Keď sa dostal do veku 15 až 16 rokov, metamfetamín ho pohltil – bol od neho závislý. „Keď som ho mal v tele, okrádal som každého bez ohľadu. Nezáležalo mi na ničom,“ povedal. Pred troma rokmi s drogou skončil, ale dodáva, že s metamfetamínom definitívne človek skončí až vtedy, keď zomrie.
Stena v štýle Breaking Bad Zdroj: flickr. com / jaroh | cc
