Pivničná čierna mačka vraj najlepšie vie, v ktorom sude bude najlepší veltlín zelený. Vie to vraj ešte v čase, keď len kvasí. Má rada teplo a ak si chce pospať, tak na najteplejšom sude. Preto si vinári v dolnorakúskom mestečku Langenlois do pozemného labyrintu vínnej šou v Svete pivníc objednali jej sošku a usadili na sude.

Výtvarník Hugo Schär na žltej kocke priečelia a vchodu do Sveta pivníc vzkriesil hieroglyfy.

Do svojich veselých obrázkových symbolov prepísal rok a lopotu vinohradníka a vinára. Sedemtisícový Langenlois, kde prekvital obchod so soľou, drevom a vínom už od dvanásteho storočia, je najväčším vinárskym mestom Rakúska. Snáď každá rodina mala donedávna aj keď maličký, ale aspoň aký-taký vinohrad. V roku 1976 tam narátali tisícku rodinných firmičiek, ktoré predávali hrozno alebo vyrábali a fľaškovali vlastné víno. Dnes ich je síce už iba polovička, miestny rodák a známy rakúsky ekonomický publicista Othmar Pruckner upozorňuje, že to nie je znakom úpadku, ale štrukturálnej zmeny. Priemerné rodinné hospodárstvo má iba poldruha hektára, a môže byť už iba zábavkou popri zamestnaní. Ekonomický význam má aspoň päť hektárov. Miestnym mladým vinárom, ktorí pochopili trend, rastú nielen kontá, ale aj zbierky medailí z medzinárodných výstav vín.

Dlhé leto, mierna jeseň

Perfektne zužitkovávajú fakt, že Langenlois je jedno z najsuchších miest Rakúska. V letných dňoch tam prúdi horúci vzduch od východu až z panónskych rovín, v noci však do doliny prichádza studený vzduch z vyššie položených častí regiónu Waldviertel a vlhkosť od riek Kamp a Dunaj. Dlhé leto, mierna jeseň, ktorá umožňuje oberačky aj v novembri a mikroklíma dávajú veltlínu zelenému osobitú sviežu ovocnosť i korenistú chuť.

Do pivnice Karla Steiningera treba prejsť cez podzemnú sálu Sveta vín s multimediálnou svetelnou, hudobnou a vodnou šou, predstavujúcu kvasný proces, medzi sudmi, archívom vín. Tam rozpráva, ako si postavil hlavu. Nestačili mu iba osvedčené tiché vína. Dal sa aj na sekty. Odmietol osvedčené cuvée a rozhodol sa pre sekt iba z čistého Veltlínu zeleného. Potom vyrobil aj sekt z rizlingu, tramínu a dnes jeho rad sektov predstavuje úspešnú podobu piatich bielych a dvoch červených odrôd.

Netradične

Experimentátor Steininger si pri tvorbe Sveta pivníc pod miestami aj deväťstoročnými klenbami podal ruku s podnikateľskými rodinami Nidetzkých a Haimerlovcov. Hieroglyfmi vyzdobenou hliníkovou kockou vinárskeho informačného centra s vinotékou, obchodom, kaviarničkou a kongresovými priestormi uprostred vinohradov nad pivnicami šokovali v roku 2003 miestnych tradicionalistov. Oslovili totiž hviezdneho manhattanského architekta Stevena Holla a ten sa nerozpakoval dať stavbe úplne inú podobu, než čakal konzervatívny rakúsky vidiek. O dva roky šok pokračoval obďaleč tromi podlažiami zeleného, žltého a purpurového betónu, ocele, skla, hliníkových obkladov. S peniazmi troch rodín, úvermi bánk, finančnou podporou dolnorakúskej krajinskej vlády i fondov Európskej únie na rozvoj vidieka za 14,8 milióna eur postavil štvorhviezdičkový vinársko-wellnessový hotel Loisium.

Spolu 82 izieb, reštaurácia, vinotéka, cigarový salónik s krbom, krídlo pre ctiteľov regenerácie tela a skrášľovacích kúr, dokonca aj elixírmi z  vína i lisovaných zrniečok z hrozna, átrium s kaviarničkou, jazierkom a otvoreným bazénom s celoročne ohrievanou vodou.

Inšpirácie

Netradičné dielo amerického tvorcu vyvolalo značne vášnivé spory, čo na návršie do vinohradu patrí a čo nie. Všetko však rýchle umlčal fakt, že hotel sa okamžite dostal do celosvetovej siete Design-Hotels, v ktorom má záujemca o ubytovanie iba jediný problém. Aby sa našla izba, keďže je zvyčajne vypredané. Mestečko na mape vinárskych fajnšmekerov dostalo odrazu ešte ďalších hostí. Takých, čo navyše nechávajú aj podstatne viac peňazí. Niektorí si na víno dovolia vyraziť aj helikoptérou. Pár ľudí si našlo nové zamestnanie: sprievodcovanie po vinnej ceste, požičiavanie bicyklov, balenie fľašiek vín a ďalších produktov i prácu kuriérov v online predaji. Vinári čoraz viac zamestnávajú dizajnérov etikiet, hotelový obchod si objednáva od domácich gazdiniek miestne marmelády, domáce bylinkové čaje a koreniny, oleje, vínne octy a dokonca aj rezance. Hotel i nové obchodíky v mestečku solídne živia aj sklárov. Nielenže viac hostí viac rozbije, ale aj preto, že mnohí si pokladajú za povinnosť priniesť si domov peknú ručne vyrábanú súpravu na víno. Hollova architektúra navyše inšpirovala a na svahu rastie v podobnom štýle niekoľko víl i pár malých bytoviek.

Foto – Ján Blažej