Čína zamestnáva „nahadzovačov“ dát, ktorí dopujú umelú inteligenciu rozumom

6.1. 2019 18:00 Záložky na víkend | Cez pracovný týždeň človek často natrafí na mnoho zaujímavých článkov, ktoré sú však také dlhé, že nie je čas sa na ne sústrediť. A kým príde víkend, stratia sa vo víre internetu. V rubrike Záložky na víkend vám ponúkame zaujímavé články, na ktoré sa najlepšie sústreďuje pri dlhej sobotnej či nedeľnej káve.

Aby sa Čína stala svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie, nespolieha sa len na IT špecialistov ale aj na armádu takzvaných „dátových labelerov“. Tí sedia osem hodín denne za monitorom počítačov a učia algoritmy identifikovať konkrétne predmety alebo javy z obrázkov či videí. Pomáhajú tak umelej inteligencii získavať schopnosť napríklad identifikovať na fotografiách stromy, autá, zo skenov zasa lekárske diagnózy, prípadne nahadzujú informácie pre softvéry, ktoré riadia autonómne vozidlá.

Jedným z centier umelej inteligencie je čínska provincia Henan, ktorá sa preslávila továrňami Foxconnu (montujú sa tam technologické hračky napríklad pre Apple). Lenže vývoj pokračuje ďalej a kým v klasických fabrikách za pásom ubúdajú pracovné pozície a nahrádzajú ich roboty, naopak stále viac sa investuje do officov, kde desiatky novodobých ľudských „klikačov“ za počítačmi živia algoritmy cennými dátami a informáciami.

Sektor umelej inteligencie sa na túto lacnú ľudskú prácu spolieha, pretože algoritmy sú v mnohých prípadoch vyškolené práve reálnymi ľuďmi. Ak chce firma naučiť algoritmus, aby presne rozpoznal jablko z každej fotografie, potrebuje algoritmus nakŕmiť tisíckami až miliónmi fotografií jabĺk. V opačnom prípade je algoritmus nespoľahlivý. V jednom experimente výskumníci zistili, že skreslením obrázku školského autobusu (zmena bola pritom neviditeľná pre ľudské oko), systém umelej inteligencie už nedokázal rozpoznať, že ide o školský autobus.