Cestovateľka Ivana Grešlíková: Svet je omnoho bezpečnejší, než si myslíme

13.6. 2018 21:03 Ivana Grešlíková je cestovateľka a digitálna nomádka, ktorá toho má za sebou pomerne veľa. Vyštudovala anglický a ukrajinský jazyk, kedysi učila na univerzite, umývala záchody v Hiltone a pracovala s deťmi v bilingválnej škôlke. Lenže jej snom bolo cestovať a tvoriť. Zlom nastal, keď prestali s priateľom Giannim fajčiť, piť alkohol a začali šetriť. Po roku dala výpoveď v škôlke a kúpila si jednosmernú letenku do Bangkoku.

Za takmer päť rokov, ktoré strávila na cestách, navštívila 33 krajín. Necestuje s veľkými kuframi, ale minimalisticky - s jedným desaťkilovým batohom. Na rozdiel od väčšiny cestovateľov je veľkým vyznávačom pomalého cestovania. To znamená, že na jednom miesto ostáva aj niekoľko mesiacov, čo jej umožňuje spoznať ľudí, kultúru a čiastočne sa zabývať.

Na akej ceste ste sa naposledy cítili ako typický rýchloturista?

Asi pred troma rokmi. Cestovala som po Európe vlakom s Interrail pasom a presúvala sa z mesta do mesta každý tretí deň dva mesiace.

Čo bol pre vás zlomový bod, vďaka ktorému ste následne dali prednosť presne tomu opačnému - pomalému štýlu cestovania?

To, že sa nám rozrástol blog, prijali sme do tímu ďalších ľudí a bolo to treba celé manažovať tak, aby sme mohli cestovať a žiť z pasívneho príjmu. Počas neustáleho presúvania sa to nejde. Na rozbehnutie nových projektov a tvorbu obsahu pre blogy a info produktov, do ktorých sme sa pustili, sme potrebovali byť v pokoji. Mať svoj vlastný priestor a pracovnú rutinu, ktorá nám dovolila sústrediť sa na prácu.

Čo pre vás znamená slow travelling?

To, že v jednom meste strávim mesiac alebo viac a nemám potrebu byť všade. Okrem toho, že to znižuje výdavky, pomalé cestovanie mi pomáha všímať si situácie, ktoré sú pre mňa osobne dôležitejšie, ale aj zábavnejšie než atrakcie, ktoré by som inak možno videla ako jediné z krajiny.

Ak cestujete pomaly, máte množstvo času na nové otázky, a tiež čas hľadať na ne odpovede od miestnych alebo expatov, ktorí v krajine žijú dlhodobo. Ak prídem niekam na pár dní, mám tendenciu vidieť to naj v meste. Pekný hrad, nový bar, starú radnicu. Čo môže byť fajn, ale jediné, čo si z toho miesta potom odnášam, sú fotky a skreslené dojmy, lebo nemám čas sa s nikým rozprávať o tom, čo vidím, a nezisťujem, prečo je to tak.

Na festivale svetiel s priateľom Zdroj: Archív I. G.

Zdá sa vám, že súčasný turizmus je prehnaný a ľudia už v zásade ani nedovolenkujú, ale predvádzajú sa a zbierajú fotky na Instagrame ako nejaké trofeje?