V Amsterdame sa nedá ponáhľať. Museli by sme odstrkávať okoloidúcich. Na štvorcový kilometer tu pripadá 467 ľudí, najviac v Európe. Plus tri a pol milióna zahraničných turistov ročne. Napriek tomuto mravenisku ho označujú za jedno z najromantickejších a najmalebnejších miest starého kontinentu.

Cestujúci si z pristávajúceho lietadla ide oči vyočiť na pestrých záhonoch kvetín a netuší, že nepatria záhradníkom, ale letisku. Rozvlnené žiariace lány kvetov lákajú vtáky od miest, kde pristávajú lietadlá.

Iné kvety zasa odháňajú dravcom potravu. To, čo vôňou nadchýna človeka, môže poľným hlodavcom smrdieť a vytláča ich preč.

V Amsterdame sa na stotisíc pristátí prihodili tri zrážky lietadla s vtákom. Ak vtáka nasaje prúdový motor, môže ho poškodiť – hoci cestujúci nič nepocíti.

Cesta lietadlom trvá necelé dve hodiny. Pod letiskom je železničná stanica, do centra Amsterdamu ide vlak dva až štyri razy za hodinu.

Dvadsaťminútová cesta stojí 3,50 eura, spiatočný lístok je za 6,20 eura, treba sa však vrátiť v ten istý deň. Spiatočný lístok sa vyplatí, pretože okolo letiska stojí dvoj- či trojposteľová izba v dobrom hoteli už od 58 eur. Je teda lacnejšia než v centre a rezervovať sa dá prostredníctvom internetu.

Pohľad na metropolu.

Lietadlá na letisku Shiphol, štvrtom najväčšom v Európe, pristávajú štyri metre pod úrovňou mora. Shiphol je v preklade pasca lodí a niekde v hĺbke sú zvyšky zo stovky vojnových plachetníc, ktoré sa tam v 16. storočí potopili vo veľkej holandsko-španielskej námornej bitke.

Letisko dostalo aj niekoľko zo 70 tisícov štvorcových kilometrov, dvadsiatich percent dnešnej plochy krajiny, ktorú Holanďania za osem storočí vzali moru. Prehrádzali po kuse more, odčerpávali vodu a vysušovali dno. Medzi pomocníkmi v drine bolo aj desaťtisíc veterných mlynov.

Aj dnešní stavitelia tvrdia, že v Holandsku niet miesta, ktoré by malo horšie stavebné podmienky, hoci v súčasnosti ho pred vlnami dobre chráni systém násypov a hrádzí. Amsterdam pri ústí rieky Amstel do zálivu Ijsselmeer má priemernú nadmorskú výšku jediný meter.

Na sklonku dvanásteho storočia sa niekoľko rybárov rozhodlo usadiť akurát tam, lebo už pred prvými rybárskymi chatrčami stála hrádza proti záplavám. Rybári mali nasledovníkov, najmä staviteľov lodí, ďalších remeselníkov a obchodníkov.

V roku 1656 Jan Amos Komenský privandroval už do veľkomesta s dvestotisíc obyvateľmi, vtedy najväčšieho v Európe. Dnes je Amsterdamčanov trištvrte milióna a s obyvateľmi predmestí raz toľko.

Ako sa rybárska osada menila na mesto, zaberali obyvatelia postupne deväťdesiat plochých ostrovov a ostrovčekov v močariskách. Iba samotná hlavná železničná stanica leží na troch.

Brehy postupne zarovnávali, vodné plochy prehradzovali, ostrovy spájali násypmi a postupne až tisíckou mostov. Začiatkom 17. storočia mestský architekt Henrik Staets obopol stred mesta unikátnym polkruhovým systémom krachtov (kanálov).

Na ne neskôr nadväzovali ďalšie, časom ich bolo vyše sto. Krachty urobili Amsterdam neopakovateľným sídlom, ktoré si vyslúžilo prezývku Benátky severozápadu.

Lode zďaleka privážali obrovské kmene stromov, ľudia ich zatĺkali do bahna, aby mohli stavať domy, dielne, sklady, obchody. Na 1 200 pilótach stojí aj Tuschinski Theather, nádherné kino ešte z čias nemého filmu.

Domy sú zväčša uzučké, pritlačené k sebe, lebo miesta bolo málo. Radnica aj bohatých mešťanov držala na uzde daňou podľa počtu okien. Od roku 1521 sa pre požiare nesmeli stavať drevené domy.

Čo navštíviť?

Určite staré stredoveké mesto, čarovné uzučké uličky so striedmymi strohými domami popri krachtoch, ktoré prekvapia pôvabom čiernej, hnedej, tmavozelenej či tmavobordovej na fasádach v kombinácii s tehlou bez omietky. Vyše sedemtisíc domov je v zozname pamiatok.

Vrátane hlavnej stanice, odkiaľ je centrum pár minút pešo. Starým Amsterdamom možno prejsť aj vyhliadkovými loďami po krachtoch, ale aj so sprievodcom na bicykli.

Múzejná loď každú polhodinu premáva medzi piatimi zastávkami pri dvadsiatich najdôležitejších múzeách. S Ríšskym múzeom sa stretne hosť už na letisku.

Medzi terminálmi E a F je Ríšske minimúzeum s niekoľkými vzácnymi obrazmi i reprodukciami, ktoré si možno kúpiť. Je to pekná pozvánka do svetoznámeho múzea s najbohatšími zbierkami v krajine.

Základ mu dal v roku 1808 kráľ Ľudovít Napoleon, ktorý chcel mať v kráľovskom paláci čosi ako parížsky Louvre. Umelecké skvosty od holandských majstrov i umenie Indonézie, Japonska, Číny, Indie a Európy sa museli dvakrát sťahovať, kým v roku 1885 nedostali dostatok priestoru na troch podlažiach masívnej novogotickej budovy.

Aj tá však časom potrebovala dostavby. Rembrandt tam má dvadsaťdva plátien vrátane slávnej Nočnej hliadky. Za ďalšími treba ísť na Jodenbreestraat 4, kde dvadsať rokov žil.

    Nápady do vrecka

    Amsterdam Card je kartička za 33 eur, ktorá platí 24 hodín na mestskú dopravu, plavby po krachtoch, je vstupenkou do mnohých múzeí, atrakcií, poukazom na zľavu vo viacerých obchodoch a reštauráciách. Dvojdňový stojí o desať eur viac, trojdňový o ďalšiu desiatku. V hoteloch visia praktické vizitky (na snímke) s informáciami, ktoré často nie sú v sprievodcoch (obchodíky, požičovne, suveníry, krčmičky, služby).

Dvesto obrazov a šesťsto kresieb Vincenta van Gogha i diela jeho súčasníkov sústreďuje van Goghovo múzeum na Paulus Potterstraat 7. Jednou z najväčších zbierok moderného umenia má obďaleč Stedelijk Museum (Mestské múzeum).

Múzeí a galérií je v Amsterdame vyše 140. Židovské historické múzeum v štyroch veľkých synagógach má tiež svetový význam.

Malá expozícia je v dome, kde sa pred nacistami vyše dva roky s rodičmi ukrývala školáčka Anna Franková. Denník jej pocitov od vojny vydávajú po celom svete.

Mesto má múzeum moreplavby, biblie i Amstelkring so zložitými dejinami cirkví v meste, múzeum tlače, divadelnej histórie, rozhlasu, fotografie, energetiky, odborárskeho hnutia i múzeum domácich pokladničiek. Múzeum má aj slávny futbalový klub Ajax a pivovar Heineken, dokonca sex, erotika, múzeom je aj stredoveká mučiareň.

Zážitky navyše.

V prítmí honosnej budovy kúsok od van Goghovho múzea dostane hosť pohár sektu. Ostrejší nápoj by mohol nedočkavý lupnúť do seba na ex a prehltnúť aj drahokam.

Nápoj si hosť zaplatí v cene vstupenky do priestorov Coster Diamonds, jednej z najstarších miestnych brusiarní zlata. Príbeh o ťažbe a spracúvaní diamantov počuť aj v slovenčine.

Keď je na konci prehliadky pohár prázdny, sprievodkyňa vyzve, aby sa každý pozrel dobre do pohára a vzápätí všetci zhíknu. To, čo sa ligoce, je však iba kúsok zirkónu, nerastu, ktorý drahokam pripomína.

Niekto však môže mať na dne aj malý diamant, asi tak za dvesto eur. Brusiarne do svojich výstavných siení či predajní drahokamov a šperkov prilákajú ročne toľko návštevníkov, koľko Rembradt do Ríšskeho múzea.

Do Aalsmeeru priťahujú turistov zase kvety. Spoza skla na balkóne návštevník neruší ľudí vo vyvýšenom hľadisku, kde sa koná kvetinová burza.

Štvorhodinové kvetinové divadlo znamená asi päťdesiattisíc transakcií a sedemnásť miliónov kvetov, najmä tulipánov, ruží a chryzantém. Zo siedmich holandských búrz tohto typu je aalsmeerská najväčšia.

Draží sa po holandsky: cena klesá, kým niekto tlačidlom neoznámi, že berie. Za javiskom v hale s rozmermi 55 futbalových ihrísk na objednávky pre polovicu Európy čaká dvetisíc chladiarenských kamiónov. Na iné kontinenty vozia kvety lietadlá. Čo sa nepredá, musí do odpadu.

Na smetiskách každý rok začiatkom apríla končia aj rozkvitnuté hlavičky tulipánov, ktoré na poliach brigádnici usilovne odtŕhajú od stoniek. Kvet treba odtrhnúť, aby zosilnela cibuľka, ktorá je rovnako dobrým obchodným artiklom ako rezané kvety.

Tulipány do váz sa však nepestujú na poliach, ale po celý rok v skleníkoch. Sú symbolom krajiny, hoci znalec by mohol namietať, že Holandsko sa chváli cudzím perím.

Cibule totiž priviezli v 17. storočí z Turecka. Holanďania ich však vyšľachtili do súčasných farieb a tvarov.

Holandsko urobilo koncert aj zo syrov a pre labužníka je zážitkom aj obyčajný haring, čiže sleď v žemli či surový jemne nasolený s cibuľkou hocikde v tržnici či pouličnom kiosku. Koloniálnu minulosť pripomínajú národné kuchyne krajín, ktoré patrili holandskej korune.

Do pozornosti možno dať starú lekáreň Jacob Hooy na Nieuwemarkte, kde majú stále aromatické koreniny, považované na lodiach za lieky, čajovňu Geel‘s na Warmoesstraat, najlepšiu predajňu tabaku P.G.C. Hajenius v uličke Rokin.

V obchodíku Puccini na Staalstraat dostať najlepšiu čokoládu – obsahuje sedemdesiat percent kakaa. Veď Amsterdam je hlavným mestom obchodu s kakaom.

Na čo si dať pozor?

Bedekre považujú Amsterdam za bezpečné mesto: kabelky, peňaženky, kreditné karty, doklady a drobné cennosti sa nekradnú viac ako v iných metropolách. V autách sa vraj vyplatí nechať otvorené skrinky na palubnej doske, nech vidno, že tam nič nie je. Vreckári majú rajóny v davoch turistov najmä na kvetinovom trhu a v okolí múzea Anny Frankovej.

Vďačným terčom sú aj chlapi s roztvorenými očami v Red Light Districte, štvrti červených lámp so sexuálnymi nádenníčkami vo výkladoch. Vyberali ich však asi podľa hesla najškaredšie ženské celého sveta spojte sa práve tu. Ale zmyslom biznisu očividne nie je zážitok pre zrak.

Na osobné veci si vraj treba dávať pozor aj v inej miestnej turistickej atrakcii – coffeshopoch. Sú na každom kroku a najmä cez víkendy pod vytrvalými nájazdmi omladiny z celej Európy.

Hlavným lákadlom v nich nie je káva, dostať tu legálne a pod dozorom polície i daňových úradníkov štipku (do päť gramov) marihuany na okamžitú spotrebu. Beda však, keď niekto vybehne s tvrdými drogami.

Vtedy sa končí povestná tolerancia, na ktorú je krajina hrdá v presvedčení, že prejavy slobody jej neprerastú cez hlavu. Preto v minulosti poskytli postupne priestor všetkým náboženstvám, rasám, všetkým myšlienkovým prúdom, prichýlila židov, hugenotov i Komenského, politických emigrantov, disidentov...

Dnes sa tam cítia ako doma gayovia, lesbičky, nik sa nestará o účesy, odevy, ba ani o holé pravdy demonštrujúcich naháčov. Len si musia dať pozor na počasie a bicykle. Ale aj tento základný dopravný prostriedok Amsterdamčanov je k človeku zahľadenému do seba milosrdnejší než auto.

Foto – Ľubomír Hrušovský, Ján Blažej