Ste vo Francúzsku, ale názvy dedín a miest sú všade nemecké. Colmar, Kaysersberg, Haut Koenigsbourg či Obernai – to ani zďaleka nepripomína francúzštinu. Keď však prídete do obchodu, predavačka vás osloví po francúzsky a s nemčinou veľakrát vôbec neuspejete. Aj taká je alsaská súčasnosť.

Najmenší a najvýchodnejšie položený francúzsky región Alsasko totiž stáročia striedavo patril vládcom z územia dnešného Nemecka a Francúzska. Dokonca ešte v minulom storočí putovalo Alsasko niekoľkokrát medzi týmito dvoma štátmi. Do roku 1918 bolo nemecké, potom francúzske, počas nemeckej okupácie Francúzska v druhej svetovej vojne zase nemecké a až po nej sa definitívne vrátilo Francúzsku. Preto tie nemecké názvy miest a obcí a francúzština v ich uliciach.

Rušno už v máji

Keby sme chceli Alsasko čo najstručnejšie charakterizovať, mohli by sme ho nazvať krajom bocianov, vína a malebných stredovekých mestečiek. S bocianmi sa tu stretnete doslova všade – nielen na komínoch, kde majú hniezda. Podľa miestnych bociany prinášajú šťastie, preto sú symbolom Alsaska. Akýkoľvek obchod so suvenírmi by bol bez bocianov vo všetkých možných podobách nemysliteľný. Takisto zdobia porcelán či keramiku, ďalší obľúbený suvenír, ktorého sú tu plné obchody.

Alsasko je kraj vína, vínna cesta sa tiahne v dĺžke 110 kilometrov. Pripomína kraj pod slovenskými Malými Karpatmi, pretože vinohrady sa tu tiež nachádzajú na úpätiach pohoria a pod ním – tu sa nazýva Vogézy.

Keď ste v niektorom z mestečiek, ktoré sa na vínnej ceste nachádzajú, môžete len obdivovať, ako dobre tu vínny turizmus funguje. Cez víkendy sú ulice dedín ako Kaysersberg či Riquewihr plné hostí – miestnych a z neďalekého Nemecka. Hoci bola polovica mája a do hlavnej sezóny ďaleko, cez víkend tu bolo naozaj rušno. V lete a začiatkom jesene musia ulice pripomínať prvomájový sprievod.

Malebná stredoveká architektúra, ktorú poznáme aj z nemeckých stredovekých miest, množstvo reštaurácií, pekární a cukrární, z ktorých sa šíri omamná vôňa. Na každom druhom dome je nápis, pozývajúci do vínnej pivnice na nákup vína. Na každom kroku vidno, že Alsasko vínom doslova žije a že to mu prináša kopu peňazí.

Keď sa rozhodnete priniesť si pár fliaš výborného bieleho vína domov (dominuje tu totiž biele víno), oplatí sa prejsť niekoľko vinárstiev a porovnať ceny. Rozdiely sú totiž dosť veľké. Samozrejme platí, že keď ste v mestečku bohato navštevovanom turistami, ako je napríklad spomínaný Riquewihr, považovaný za najkrajšie vinárske sídlo v tomto regióne, zaplatíte za víno tej istej kategórie oveľa viac ako v menej navštevovaných dedinách.

Vo vinohradoch

Kým v Kaysersbergu, ktorý je rodiskom lekára Alberta Schweitzera – možno si tu pozrieť jeho múzeum aj rodný dom –, či v Riquewihre bolo cez víkend rušno, v dedinke Dambach-la-Ville akoby sa zastavil čas. V nedeľu boli otvorené dve reštaurácie a jeden obchod so suvenírmi na námestí a jedinými návštevníkmi okrem nás bola skupinka českých cykloturistov.

Domáci sa asi schovávali pred tridsaťstupňovými horúčavami, ktoré tam vtedy boli. V Dambachu možno zažiť Alsasko z jeho pokojnejšej stránky. Napríklad poprechádzať sa po miestnych vinohradoch. Tie sa nachádzajú hneď na pahorkoch nad dedinou a na rozdiel od viníc inde tu nenájdete tabule s nápisom súkromný majetok, zákaz vstupu.

Keď vás prechádzka unaví, môžete si sadnúť na niektorú z lavičiek, ktoré tu občas nájdete, alebo na kamenný múrik. Kocháte sa pohľadom na vinice okolo a dedinu pod nimi alebo tichom, ktoré prerušuje len vtáčí spev.

Pivnica rodiny Herrbachovcov, kde sme boli v Dambachu na ochutnávke vína, sa nachádza v nenápadnom rodinnom dome. Rodina produkuje ročne 125-tisíc fliaš vína, čo zase nie je až tak málo. Časť z nich exportuje.

Manželka majiteľa, ktorá nám výrobňu ukazovala, bola sympatická bodrá tridsiatnička a k výbornému vínu nás ponúkla najvyhlásenejšou alsaskou špecialitou – kysnutou mandľovou bábovkou. Jej srdečnosť spolu s výborným vínom slávila aj obchodný úspech – odchádzali sme ľahší o nejaké eurá a obťažkaní fľašami Rizlingu, Pinot gris a Gewürztraminera.

Prospekty v češtine

Čo ešte rozhodne stojí v Alsasku za návštevu, je mestečko Colmar a niektorý z množstva hradov. Tie sa týčia nad takmer každou dedinou. Z niektorých sú už len zrúcaniny, iné, ako napríklad Haut Koenigsbourg, opravili a sú prístupné návštevníkom. Areál tohto hradu patrí medzi najväčšie v regióne a rýchla prehliadka zaberie niečo vyše hodiny.

Dokonca ani nepotrebujete byť jazykovo zdatní, majú tu prospekty aj v češtine. Z vnútorného zariadenia sa síce veľa nezachovalo, ale z veží je krásny výhľad na okolie. Keď je pekné počasie a viditeľnosť niekoľko desiatok kilometrov, vidno až do údolia Rýna.

Colmar je zase očarujúce mesto, najmä ak je tým prvým, ktoré v Alsasku navštívite. Úzke uličky, kanály, po ktorých sa možno plaviť, domy a mosty s girlandami muškátov, charakteristická architektúra. Čo si určite všimnete, sú krásne vývesné štíty na mnohých domoch. Podľa toho, čo je na štíte, viete, akým remeslom sa v dome zaoberajú.

Čo skrášľuje ženy

Alsasko delí od ďalšieho vinárskeho regiónu Champagne niečo vyše tristo kilometrov. Ráz krajiny v Champagne je úplne iný ako u východného suseda. Pahorky tu vystriedala rovina a ani vinohradov tu toľko nevidíte. Aj vyzerajú trochu inak – korene viniča, z ktorého sa vyrába slávne šampanské, sú nižšie, rastú do výšky možno pol metra.

Víno tu v mestečkách nie je také všadeprítomné ako v Alsasku, ale kto má rád šampanské, príde si na svoje. Najmä ak sa mu podarí dostať sa do pivníc najznámejšieho výrobcu tohto moku, do firmy Moët & Chandon, ktorá sídli v meste Épernay. Pre skupiny tu robia organizované prehliadky pivníc s výkladom v niekoľkých jazykoch.

Okrem informácií o výrobe šampanského sa dozviete aj to, že slávna madame Pompadour ho považovala za jediný nápoj, ktorý vie ženu skrášliť, a že veľkým odberateľom firmy bol aj Napoleon Bonaparte. V pivniciach, ktoré majú 28 kilometrov, vám ukážu aj sud, čo majiteľom Moët & Chandon vodca daroval.

Na záver prehliadky, samozrejme, čaká na návštevníkov pohár šampanského, ktorý ich má naladiť na to, aby si nejaké kúpili aj domov. Ceny vo firemnej predajni sa začínajú približne pri 29 eurách. No v bežných obchodoch sme videli šampanské, pravda, menej známych značiek, už od desiatich eur za fľašu.

Článok vznikol v spolupráci s CK Satur.

Foto - Jarmila Horváthová