Skoro ráno nakŕmiť a podojiť kravy, cez deň pracovať pri lyžiarskom vleku a večer opäť do stajne. Aj takýto je každodenný život ľudí, ktorí pracujú v turizme v Stubaiskom údolí, v rakúskom Tirolsku.
Šestnásťhodinový pracovný deň deväť mesiacov v roku a nikto sa nesťažuje. Naopak, ešte to dokážu robiť s láskou a vášňou. V najväčšom ľadovcovom lyžiarskom stredisku Rakúska sa lyžuje od októbra do júna a už na konci septembra sledujú s napätím predpovede počasia a očakávajú prvý sneh. Do lyžiarskej infraštruktúry tu každoročne investujú závratné sumy, ich cieľom je ešte vylepšiť už aj tak kvalitné služby.
Z filozofa lanovkárom
Predovšetkým vďaka lyžovaniu na ľadovci patrilo toto údolie neďaleko Innsbrucku už v sedemdesiatych rokoch k úplnej špičke. V roku 1973 postavil priekopník lanoviek Heinrich Klier na Stubaiskom ľadovci prvé tri vleky. Kariéru tu však odštartoval skôr - pred viac ako päťdesiatimi rokmi, keď ako Alexander Albrecht pricestoval s falošným pasom z Nemecka do Rakúska navštíviť svojho brata.
„Kvôli mojej účasti v Juhotirolskom boji za slobodu som musel dočasne opustiť krajinu. V Mníchove som žil šťastne ako Alexander Albrecht a pracoval ako autor turistických a horských sprievodcov,“ vysvetľuje dnes už 90-ročný H. Klier.
V roku 1964 bol v Rakúsku zbavený obvinenia a založil akciovú spoločnosť Wintersport Tirol. Vybudoval lyžiarske vleky v tirolských strediskách Walchsee, Glungezer, Axams a Mieders. Pôvodne študoval filozofiu a jazyky, takže veľa znalostí, ako sa riadi a funguje lyžiarska spoločnosť, nemal. Napriek tomu sa chopil vedúcej funkcie. Hoci sa mu na začiatku príliš nedarilo, koncom šesťdesiatych rokov ho podľa vlastných slov „osvietilo“ pri pohľade na údolie Stubai a rozhodol sa práve na tomto ľadovci vybudovať lyžiarske stredisko.
Stubai - H. Klier Zdroj: Vladimíra Orgoňová
Najdlhšia lanovka v Alpách
Založil dcérsku spoločnosť Stubaier Bergbahnen, ktorá funguje dodnes, aj keď už pod vedením jeho syna Reinharda. Patria jej všetky lanovky, reštaurácie, obchody a požičovne športových potrieb na ľadovci. Dnes zamestnáva približne 500 ľudí.
Ročne investuje nemalé prostriedky do zdokonaľovania lanoviek a vlekov, rozširovania zjazdoviek či skvalitňovania servisu. V čase našej návštevy otvárali najmodernejšiu trojlanovú lanovku s názvom 3S Eisgratbahn. Aj vďaka novej údolnej stanici, vynovenej prestupnej a vrcholovej stanici bezpečne a pohodlne prepravuje do výšky 2 900 metrov nad morom namiesto tisícpäťsto takmer tritisíc osôb za hodinu. Čas jazdy sa pritom skrátil o polovicu. So svojimi 4,7 kilometrami je najdlhšou trojlanovou dráhou v Alpách.
Pozornosť nepriťahuje len jej dĺžka, ale napríklad aj kabíny, ktoré boli navrhnuté talianskym dizajnovým ateliérom športových vozidiel Pininfarina. Sedačky sú z pravej kože, panoramatické okná, žiadne plexisklo, ktoré sa ľahko poškriabe a bezplatný internet. Ojedinelá je aj investícia vo výške 60,6 milióna eur (bez akýchkoľvek verejných príspevkov). Nikdy predtým žiadna rakúska spoločnosť neinvestovala do jednej lanovky toľko peňazí naraz. Každý, kto niekedy zostal v silnom vetre čo i len na pár minút uväznený v malej kabínke hompáľajúcej sa nebezpečne nad svahom, ocení jej najnovšiu technológiu odolnosti proti vetru.
Stubai 1 Zdroj: Vladimíra Orgoňová
