Najprv jedna otázka, ktorá je viac-menej básnická, lebo o odpovedi na ňu takmer nikto nepochybuje. Je krajšie centrum mesta, ktoré je tiché, pusté, keď prechádzate ulicami, pozeráte do prázdnych výkladov, alebo také, kde to žije, ľudia sa tu radi zastavia posedieť si na kávu, drink a stráviť čas v peknom prostredí?

Väčšina vedení miest si myslí to druhé, preto sa rozhodli reštauráciám, kaviarňam, či barom, ktoré museli byť v čase korona krízy zatvorené pomôcť tým, že im na tento rok odpustili daň za zaujatie verejného priestranstva, alebo im ju znížili na symbolické euro. Laicky povedané, odpustili im poplatok za užívanie terás. Ešte v apríli to urobila Viedeň a Praha, zo slovenských miest bola prvá Trnava. V máji nasledovali ďalšie – odpustenie tejto dane schválil aj bratislavský magistrát na svojich pozemkoch a komunikáciách.

O odpustenie tejto dane požiadali aj majitelia podnikov v bratislavskom Starom Meste – ale uspeli len „polovične“. Starostka a poslanci tejto mestskej časti rozhodli, že s účinnosťou od 26. mája odpustia do konca roka polovicu tejto dane, druhú polovicu musia podniky platiť. Vznikla tak zvláštna situácia – podniky, ktoré majú terasy napríklad na Hlavnom námestí, ktoré je pozemkom hlavného mesta, majú nulovú sadzbu dane za jeho zabratie terasami, ale podniky na Sedlárskej ulici, ktorá s námestí susedí a delí ich len niekoľko metrov, musia za svoje terasy platiť, lebo sú už na pozemkoch Starého mesta.

„Uvedomujeme si tieto paradoxné situácie, na druhej strane však viaceré iné mestské časti tiež uvažujú o poskytnutí úľavy z tejto dane vo výške 100% a v týchto preto k podobným situáciám, ako v Starom Meste dochádzať nebude,“ vyjadrila sa Katarína Rajčanová z Oddelenia komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR.

Keď sa vám nepáči, nepodnikajte

Majitelia podnikov považujú tento stav za nonsens a oprávnenie hovoria o nerovnakých podmienkach na podnikanie. Mestská časť Staré mesto odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že si nemôže dovoliť odpustiť celú daň za zabratie verejného priestranstva, pretože by jej to urobilo príliš veľkú dieru v jej rozpočte a na chod mestskej časti by si možno museli zobrať úver, čo by sa jej obyvateľom nepáčilo.

Tento postoj sa zase nepáči majiteľom gastroprevádzok. „Koronakríza nás zasiahla všetkých. Aj mnohé gastropodniky si museli zobrať úvery aby prežili, štát sa rozhodol prevziať časť nákladov za nájmy, platil 80 percent platov našich zamestnancov pokiaľ sme boli zatvorení. Ostatným mestám, ktoré túto daň odpustili, to tiež urobí dieru v rozpočte. Preto nás postoj vedenia a poslancov mestskej časti sklamal,“ konštatuje Dalibor Gergel zo Združenia staromestských kaviarnikov, majiteľ reštaurácií Kogo a D Steakhouse.

Postoj gastroprevádzok bol prezentovať aj na zasadnutí zastupiteľstva mestskej časti a reakcie niektorých poslancov ho veľmi nemilo prekvapili. „Od niektorých sme si vypočuli že keď sa nám to nepáči, tak máme skončiť s podnikaním, namiesto nás prídu iní. To je naozaj hrubé nepochopenie súčasnej situácie, v ktorej sa gastronómia nachádza. Veď na predaj sú momentálne desiatky podnikov a poslancom by malo záležať, aby si ich v centre udržali a nebolo tu prázdno, nie aby im hovorili, Veď choďte,“ konštatuje.

Paradoxom tiež je, že niektorí poslanci, ktorí sú v zastupiteľstve aj Starého Mesta aj v Hlavného mesta Bratislavy hlasovali na jednom mieste za 100 percentné odpustenie dane a na druhom za 50 percentné...

Za neslýchané považujú majitelia aj fakt, že za obdobie, keď boli zatvorení, od nich mestská časť pýta 100 percentnú daň. To ale Matej Števove, vedúci kancelárie starostky Starého mesta vyvracia. Hovorí, že daň za zaujatie verejného priestranstva sa odpustiť nedá – miestne zastupiteľstvo môže rozhodnúť o zmene výšky tejto dane. Tak urobilo aj zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Sadzba dane sa podľa nedá ani retroaktívne meniť.

 „Ale počas obdobia, keď boli prevádzky zatvorené a podnikatelia reálne terasy nemali vyložené, nebudú musieť platiť. Aj keď mali terasu povolenú povedzme od marca (čo mnohí mali), daň za zaujatie verejného priestranstva sa počíta na základe oznámenia o vzniku daňovej povinnosti, teda od momentu, kedy fyzicky vyložili terasy a začali využívať verejný priestor, čo bolo plus-mínus v tom čase, keď sa schválila znížená sadzba dane. Táto znížená daň bude platiť do konca roka aj v čase keď už nie sú  žiadne obmedzenia,“ vysvetľuje.

Vo Viedni 60 centov, v Bratislave 1 EUR

Podľa Združenia staromestských kaviarnikov sa vedenie Starého Mesta správa tak, že  rezidenti, obyvatelia sú im niekedy bližšíi ako podnikatelia. „Pritom my podnikatelia  a obchodníci s prevádzkami sa cítime rovnako dôležití ako obyvatelia, lebo tiež plníme mestský rozpočet a tým prispievame k rozvoju a službám v Starom Meste aj pre obyvateľov, ktorí tu žijú,“ myslí si D. Gergel.

Vedenie a poslanci by podľa neho mohli brať do úvahu záujmy nielen rezidentov, ale aj podnikateľov. „Pretože aj my plníme obecný rozpočet. Ako starosta, alebo poslanec by som mal  zohľadňovať záujmy a potreby obidvoch, musím ich vedieť dávať „dohromady“. Vysvetľovať rezidentom, že tie podniky v ich lokalite sú potrebné, aby bola pekná, žiadaná a tým pádom aj ich byty mali väčšiu hodnotu a od reštaurácií, kaviarní a barov zase žiadať o disciplínu a dozerať na to, aby dodržiavali nastavené pravidlá,“ hovorí majiteľ reštaurácií Kogo a D Steakhouse.

Treba však povedať, že súčasné (ne) odpustenie dane za zabratie verejného priestranstva v Starom Meste je len pokračovaním sporu o terasy, ktoré sa tu deje už dlhé roky, len momentálne má inú podobu. Každé nové vedenie Starého Mesta túto daň zvyšovalo, minulý rok len na poslednú chvíľu neprešiel návrh na 1,30 Eura za meter štvorcový, nakoniec mestská časť schválila daň jedno euro.

Pre porovnanie – v najvychytenejšej časti Viedne, na Grabene platia podniky zabratie verejného priestranstva za meter štvorcový oveľa menej, ako v bratislavskom Starom Meste – 60 centov...

Jarmila Horváthová

Vo viedenskom Grabene platia za terasy oveľa menej ako v Starom Meste.
Zdroj: Jarmila Horváthová