Objav pre budúcich kozmických pivovarníkov skôr pripomína geniálne náhody. Študenti sa vôbec nepasujú medzi pivovarníckych expertov, skôr nadšených pozemských  konzumentov penistého zázraku. Svedčia o tom slová na adresu chmeľu od jedného z nich, ktoré povedal reportérovi denníka New York Times. „Neviem, či je to praktická rastlina, ale darí sa jej pomerne dobre.“  Celkom sa do pokusu zapojilo 25 študentov. Mali za úlohu zistiť, aké rastliny by na Marse vyrástli, respektíve zarodili plody, či jedlé korene, aby sa nimi kolonizátori planéty mohli živiť.  

Rastlinky vysadili do kvetináčov, v ktorých bola imitácia pôdy, aká je na Marse. Vyrobili ju v laboratóriách na základe výsledkov pokusov modulov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Hlavnú súčasť pôdy tvoril drvený čadič z prastarej sopky v Mohavskej púšti. Kvetináče umiestnili do univerzitného skleníka a čiastočne ich zatienili špeciálnou sieťkou, aby rastlinky získali menšiu intenzitu slnečného svitu. Presne takú, aká je na Marse.

Astro botanický experiment vedie astrofyzik Edward Guinan. Na otázku NYT, prečo sa medzi rastliny určené na výživu budúcich osadníkov červenej planéty ako boli zemiaky, sója či mrkva, sa objavil zrazu chmeľ, lakonicky konštatoval: „Sú to študenti.“

Guinan nie je prvým akademikom, ktorý sa snaží položiť základy možného budúceho poľnohospodárstva na Marse. Už pred piatimi rokmi začal s podobnými experimentmi holandský výskumník Wieger Wamelink. Predvlani na pôde podobnej povrchu červenej planéty vypestoval štyri druhy zeleniny a obilia, ktoré sú podľa univerzity vo Wageningene vhodné na ľudskú konzumáciu. Ak medzi obilie zaradil jačmeň, z ktorého sa vyrába slad, teda druhá nevyhnutná ingrediencia na výrobu piva, o budúcnosť kolonizátorov Marsu sa netreba obávať. Keď nie, nič sa nedeje. Jačmeň plánujú tento rok vysadiť kozmickí mičurinci z americkej univerzity a kým sa poletí kolonizovať Mars, zožnú úrod nerátane.