Práve v tomto období, koncom septembra a začiatkom októbra dozrieva Jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.) - klenot medzi ovocnými stromami, jeden z najväčších a najvzácnejších európskych ovocných stromov. Strom, o ktorom sa traduje, že ho sadí starý otec a plody z neho zbiera až vnuk. Tak ťažko sa pestuje a tak dlho trvá, kým strom začne rodiť.

Plody oskoruše majú tvar malého jablka alebo hruštičky s priemerom 2 až 4 centimetre. Sú šťavnaté a voňavé s trochu trpkastou chuťou, ale keď plody vymrznú, ich chuť sa zjemní. Z plodov sa páli výborná oskorušovica, varí sa marmeláda, pripravuje ovocná šťava, víno, pridáva sa do kompótov a môže sa aj sušiť. Často sa kombinuje oskorušový a jablčný mušt v pomere 1:5. Obsahujú 14 – 17% fruktózy a glukózy, a preto sú vhodné pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva a pre diabetikov. Z jedného stromu sa dá získať 500 – 1200 kilogramov ovocia. Drevo oskoruše je má vysokú pevnosť a v minulosti sa využívalo najmä na výrobu úžitkových predmetov, matíc, hoblíkov a častí mlynských zariadení.

Najväčšia oskoruša v strednej Európe „Adamcova oskeruše“ s obvodom kmeňa  462 centimetra rastie na Morave, pod kopcom Žerotín pri Strážnici a jej vek sa odhaduje na 400 rokov. U našich susedov sa tento strom vôbec teší značnej úcte. Oskorušu alebo "oskerušu" vyhlásili za strom Slovácka a v Tvarožnej Lhote pri Strážnici dokonca  každoročne usporadúvajú festival oskeruše. Poza humná obce okolo mohutných oskoruší vedie náučný chodník, ktorý meria šesť kilometrov. Nachádza sa tu aj genofondový sad a múzeum oskoruší.

Na Slovensku je evidovaných len okolo 20 týchto stromov, ktoré sa voľakedy bežne pestovali vo vinohradoch, ako súčasť ovocných sadov. Dnes oskoruši hrozí zánik, pretože sa prestala pestovať a prežívajú iba staré stromy, ktoré majú zlý zdravotný stav. Vzácne sa vyskytuje sa v Ostrove pri Piešťanoch, v Horných Devičanoch pri Leviciach, v Hrušove, Veľkom Krtíši, na Záhorí v Kostolišti a v Modre. Tri oskoruše sa nachádzajú v modranskom chotári a sú zaradené medzi chránené stromy. Týčia sa na kopci nad modranskými hradbami. Najmenší, s obvodom kmeňa 254 cm, s priemerom koruny 12 metrov má odhadovaný vek 150 rokov. Najväčší strom má obvod kmeňa 484 cm a odhadom viac ako 300 rokov. Podľa Juraja Petrakoviča z občianskeho združenia Modranská beseda na budúci rok pripravujú v spolupráci s mestom Modra prvý ročník slávnosti stromov, ktorý bude venovaný práve oskorušiam.