Slávny francúzsky šéfkuchár Paul Bocuse raz povedal, že reštaurácia na to, aby sa stala uznávanou, nemusí variť x jedál, stačí ak varí jedno, ale to musí vedieť pripraviť najlepšie- keď už nie na svete, tak aspoň široko ďaleko.
Jeho slová nás napadli pri návšteve reštaurácie Gurmánsky Grob v Slovenskom Grobe, hlavnom meste husaciny, ako ho radi nazývajú. Jedálny lístok reštaurácie je jednoduchý a stručný – jedlá z husaciny a kačaciny – od polievky, predjedla, cez hlavné jedlá, len dezert nie je z týchto operencov. Všetko tu vedia pripravovať excelentne a priaznivci husacích a kačacích špecialít to dobre vedia, pretože reštaurácia praská najmä v hlavnej sezóne vo švíkoch. Rozhodne vtedy odporúčame rezerváciu. Ale oplatí sa sem zájsť aj v lete, otvorené majú totiž počas celého roka a v lete sa tu dá stráviť príjemné poobedie, alebo večer vo veľkej upravenej záhrade aj s detským ihriskom.
My sme sa sem vybrali ale v jeden novembrový nedeľný večer a hoci bola hlavná sezóna, ale hlavné mesto husaciny bolo tiché a tmavé, nikde ani nohy, ako by nebola ani sezóna. Ale len než sme prišli k tejto reštaurácii. Vysvietený exteriér a množstvo áut na parkovisku predznamenávalo, že tu to predsa len žije. A tak aj bolo, podnik bol úplne plný. Našťastie sme mali rezerváciu, veľmi príjemná a milá obsluha nás usadila k stolu v časti, ktorá je nad úrovňou hlavnej časti reštaurácie. Je trošku bokom od hlavného ruchu, sedí sa tam veľmi príjemne.
Z jedálneho lístku sme si vybrali klasicky – Husaciu pečienku s jabĺčkami a hrozienkom, ktorá je naozajstná lahôdka, rovnako ako chlieb, ktorý k nej podávajú. Potom husacinu, lokše, červenú kapustu a tiež „kyslé z babičkinej špajzy“
V jedálnom lístku uvádzajú hus pre 4-5 osôb, ale samozrejme dá sa objednať aj porcia pre menej osôb. Hus bola výborná, mäso šťavnaté, koža chrumkavá, nie je to jedlo na každý týždeň, ale ako pochúťka naše chuťové bunky potešila. Lokše k nej skvelé, mäkkučké, kto vie, aká je s ich prípravou „robota“ ich oceňuje dvojnásobne. Kapusta tiež podľa nášho gusta jedlo správne osviežila. K husi patrí aj správne víno, v tomto prípade samozrejme spod Malých Karpát, nechali sme si odporučiť obsluhou a podľa nás nám vybrali dobre. V prípade lokší a vhodného pitia k husacine tu myslia aj na ľudí, ktorí klasiku nemôžu – v ponuke majú aj bezlepkové lokše a 100 percentnú hroznovú šťavu spod Malých Karpát v bielej aj červenej podobe.
Husacie hody sme zakončili dezertom, tak ako sa patrí - domácou štrúdľou. Ochutnali sme makovú, bola šťavnatá, cesto krehké, maku bohato, nie veľmi sladká, chutné zakončenie večere. Ak ale niekomu nestačí a chce si zobrať niečo zo Slovenského Grobu aj domov, husaciu pečienku predávajú aj vo forme „take away“.
Zhrnutie:
Plus: Husacie hody v tej najklasickejšej a najkvalitnejšej podobe, výborná obsluha.
Mínus: Počas našej návštevy nijaké
