Ulice starej Bratislavy sú posiate reštauráciami, ktoré cudzincom predstavujú chute Slovenska cez halušky, pirohy, drotárske mešce, živánske, štrúdle a ďalšie autentické i menej autentické kombinácie. Za lepším gastronomickým zážitkom však – tak ako v každom hlavnom meste – treba zabočiť do zákulisnejších priestorov. To je aj prípad Divnej múzy, ktorá začala hostí pozývať na nádvorie Apponyiho paláca v polovici júna. Bratislavčan si ihneď po vstupe pomyslí, že je to nanajvýš vhodné využitie historických priestorov vedľa starej radnice. Zo spojenia s tamojším Múzeom vinohradníctva, kde je od júna umiestnený aj Národný salón vín SR, by sa mal prejaviť synergický efekt. Reštaurácia by mala byť dobre zásobená zasvätenými vinárskymi informáciami a vyššia gastronómia by zase mohla pritiahnuť viac návštevníkov aj do múzea. Nech sa tam dozvedia hoci aj imidžovo zaujímavý fakt, že Mária Terézia nechala od roku 1767 voziť na cisársky dvor do Viedne vynikajúcu frankovku z Rače. Plány hovoria aj o degustačných zásnubách vína s jedlom...

Reštaurácii patria aj vnútorné priestory, zariadené v neformálnejšom štýle, horúce leto však praje posedeniam pod holým nebom. Na presklených stoloch sa odrážajú vežičky paláca, na stenách nechýbajú dôkazy starodávneho štukatérskeho a kováčskeho umenia. Chvíle nad tanierom a pohárom spríjemňujú stolové kvetináče; z toho nášho by sme si mohli nakrájať do jedla čili papričky. Nádvorie pôsobí počas večerov so živou hudbou ešte atraktívnejšie. V čase našej návštevy sa menil jedálny lístok, no pred vstupom lákala dnu neplatná ponuka. Po jej neskoršej aktualizácii sa hosť raz-dva dozvedel, že v Divnej múze koncipujú jedálny lístok kozmopolitne, pretože aj stará Bratislava bola kozmopolitná a dokonca sa istý čas nazývala Wilsonovo – slobodné mesto.

Bravčová panenka s popučenými zemiakmi a karamelizovanými cibuľkami (10,90 €) či dusené teľacie líčka na milánsky spôsob s varenými zemiakmi boli dôstojným zástupcom poctivého kulinárstva. Navyše nepokazené obligátnymi rezmi nehodiacej sa zeleniny. Chuťovo nemožno nič vytknúť ani dusenej zelenej špargli s údeným tuniakom a medovo-horčicovou omáčkou, hoci nás zarazila malosť porcie za dosť vysokú cenu (7,50 €). Priateľom by sme určite odporučili gundel palacinky s orechmi (3,90 €). Údajné tiramisu – v lístku formulované ako dezert šéfkuchára – prekvapilo zaujímavým servírovaním v pohári na stopke, ale v porovnaní s pravým talianskym šťavnatým dezertom prehrávalo (4,90 €). Príjemne sa sedelo aj pri trištvrte-litrovom džbáne limonády s kúskami pomaranča a limetiek (3,50 €) a dobre pripraviť sa podarilo aj espresso z brazílskej kávy santos. Napriek tomu, že čašníčka pracovala v reštaurácii len dva dni, zvládla všetko veľmi dobre. Len na jednu otázku nevedela odpovedať, podobne ako jej služobne starší kolega, prečo sa zariadenie volá Divná múza. Pri ďalšej návšteve urobil inak príjemný a úslužný čašník školácku chybu, hlavné jedlo priniesol skôr, ako sme dojedli predjedlo. To však bolo jediné, čo sme mu mohli vyčítať.