Odvšadiaľ v súčasnosti počuť klišé, že je rýchla doba. Ale nie toto mám na mysli, keď kritizujem prácu kuchárov. Ich prehnaná rýchlosť spočíva skôr v akomsi nerozmýšľaní, v automatickom vykonávaní kuchárskych úkonov podobnom výrobe za pásom. Akoby ani nešlo o tvorivé remeslo, pri ktorom sa každý výsledok – tanier zákonite musí od seba odlišovať; veď to nie je akási normovaná súčiastka. Príliš veľa nekvalifikovaného personálu, nechávanie prevádzok napospas samospádu, nahrádzanie bývalého závodného stravovania reštauráciami... a s obrazom súčasnej gastronomickej scény potom nemôžeme byť spokojní.

Pritom ide o jedinú vlastnosť, ktorá ňou hýbe – poctivosť. Mám rád poctivosť vo všetkom – ako sa kuchár stavia k svojej každodennej práci, ako sa manažéri stavajú k personálu. Často vravievajú o tom, že do svojich ľudí môžu húsť celý deň a výsledok je stále rovnaký. Neverím tomu, lebo som to zažil na vlastnej koži. Keď sú dennodenne „na pľaci“, vysvetľujú, o čo im ide a ako to spoločné snaženie musí vyzerať, tak efekt sa napokon dostaví. Samozrejme, toto neplatí len pri jedle, ale aj nápojoch, predovšetkým pri mojej srdcovej záležitosti – káve. Áno, je to o vedomostiach, skúsenostiach, školeniach, ale tiež najmä o poctivosti. Jednoducho musí každému záležať na tom, akú kávu vynesie na rajón. Hráme sa na majstrov latte art, pritom sme ešte nezvládli základ – kvalitné espresso. Žiaľ, prispievame k tomu aj my konzumenti nízkou náročnosťou a rozhľadenosťou i strachom pred jednoduchými chuťami.

Viktor Klimo (34) je foodblogerom a autorom portálu Delikatesy.sk.

Foto – Soňa Hudecová