Balet Za hranicami hriechu v SND má silný príbeh. Otázka, o čom to bolo, pri ňom nehrozí

Balet si dnes mnoho ľudí stotožňuje s klasickými dielami ako Labutie jazero či Luskáčik. Čo by ste im odporučili, aby si upravili názor a zažili dobrý súčasný balet?

Pre mňa je dobré súčasné dielo v mnohom nadčasové. Príkladom sú choreografie Jiřího Kyliána, Wiliama Forsytha alebo Georga Balanchina. V rámci repertoáru SND odporúčam baletnú inscenáciu Nižinskij – Boh tanca, ktorá cez silný ľudský príbeh mapuje začiatkok 20. storočia, éru ruského baletu, ako aj revolúciu, ktorá navždy zmenila vnímanie o tanci. Dobrým príkladom súčasného baletu sú aj diela Natálie Horečnej, úspešnej európskej choreografky slovenského pôvodu.

Nižinskij - Boh Tanca Zdroj: Balet SND, foto: Peter Brenkus

Na druhej strane, bežný divák niekedy ťažšie rozumie modernému tanečnému umeniu. Čo by si na ňom mal všímať?

Tanec v Európe je silne spojený s divadlom. Ľudia očakávajú príbeh. Ked ho tanec nemá alebo je zašifrovaný, odchádzajú sklamaní. Pýtajú sa, preboha, o čom to bolo? Balet má svoje jasné kódy. Súčasný tanec je voľnejší a abstraktnejší. Často je mozaikou obrazov, ktoré sú pospájané jemnou niťou. Dáva tak väčší priestor fantázii a kreativite. Rozhodujúca je však jeho kvalita. Ak je profesionálne vystavaný a interpretovaný, ľudia sa nepotrebujú pýtať o čom bol, zážitok sa dostaví sám od seba.

Čo dnes dominuje európskym javiskám?

Baletné domy sa usilujú nájsť v repertoári správny pomer medzi klasikou, neoklasikou a súčasnými dielami. To, čo prevažuje, je podmienené rôznymi faktormi – krajinou, veľkosťou mesta, úrovňou súboru, historickými súvislosťami a v neposlednom rade odvahou a víziou vedenia súboru. Avšak klasika so svojou technickou náročnosťou stále zostáva meradlom úrovne každého baletného súboru.

SND po prvý krát uvedie balet podľa choreografie a v réžii svetoznámeho Borisa Eifmana. Ako by ste charakterizovali jeho štýl, ktorým si získal svet?

Samotný Eifman nazýva svoj štýl psychologický balet. V každom jeho diele ide o sondu do duše a vnútorného prežívania postáv. Zameriava sa na výrazné a kontroverzné osobnosti ruských a svetových dejín, ako aj slávnych románov (Anna Karenina, Rodin, Čajkovskij, Hamlet, Majster a Margaréta). Aj v balete Za hranicami hriechu / Bratia Karamazovovci, ktorý vznikol podľa románu Bratia Karamazovci, mu išlo o ponorenie sa do duší hlavných postáv sužovaných vnútornými konfliktmi. Jeho diela sú emocionálnou explóziou, sú strhujúce, dojímavé a silné.

Eva Gajdošová Zdroj: SND, foto: Alena Klenková, dizajn: Mikina Dimunová

Ako na vás tento sedemdesiatjedenročný bard zapôsobil?

Boris Eifman je dnes žijúcou legendou. Je označovaný za jedného z kľúčových choreografov sveta. No napriek tomu pôsobí neokázalo. Má nedbalý štýl, je veľmi ľudský a prirodzený. Napriek veku prekypuje energiou a vtipom, v ľuďoch vzbudzuje prirodzený rešpekt.

Čo muselo SND splniť, aby získalo licenciu na toto dielo?

Najdôležitejším kritériom bola úroveň súboru. Sám autor hovorí, že je to jeho najťažšia choreografia. Pre náš súbor to znamená obrovskú výzvu, schopnosť ísť až na hranice svojich síl. Chcelo to odvahu, ktorú riaditeľ baletu Jozef Dolinský mal. My sme si to dokonca ešte sťažili tým, že hudbu Rachmaninova a Wagnera hrá živý orchester.

Inscenácia má názov Za hranicami hriechu / Bratia Karamazovovci. Aké hranice v nej prekračujete?

Tento balet je o láske medzi ľuďmi, hľadaní cesty ku šťastiu, cene šťastia, hriechoch spáchaných na človeku, ako aj o podstate skutočnej viery. Eifmanove mužské trio, ktoré je viditeľné aj na plagáte, je v prvom pláne o láske medzi bratmi, spolupatričnosti a obetavosti.

Za hranicami hriechu Zdroj: Balet SND, foto: Peter Brenkus

Vlani rozbehlo divadlo kampaň Zaži vášeň. Ako hodnotíte jej vplyv na návštevnosť?

Myslím si, že kampaň nepomohla len SND, ale dostala do širšieho povedomia tanec ako profesiu, s jeho náročnosťou aj špecifickosťou. Tanečníci nemajú možnosť promovať sa cez filmy a televíziu. Preto sa kampaň a web stali dôležitým nástrojom aj na ich zviditeľnenie. Významný dopad mala kampaň aj na návštevnosť. Ľudia si pomaly zvykajú, že aj balet si musia niekedy naplánovať pár mesiacov dopredu. Stále vypredané hľadisko je naším cieľom a už zďaleka nie takým nereálnym.

Vy sama ste kedysi tiež tancovali. Bol tanec aj vašou vášňou?

Tanec bol pre mňa okrem práce aj akýmsi darom a azylom. Často som si uvedomovala, že vďaka nemu prežívam čistú radosť. A neprestáva ma fascinovať dodnes. Sledujem ako sa vyvíja, aké rôzne sú jeho podoby. Zaujíma ma nielen štylizovaný tanec na javisku, ale aj obrovský pohybový a skrytý potenciál v každom z nás. Všetky tie choreografie bežného života. Pohyby, keď si ráno robíte kávu alebo si prehrabávate vlasy – je toľko materiálu na tanec.