Bola to hlučná rana. Pred nami čosi ťažké zo zelenej džungle na brehu náhle spadlo do vody a rýchlo zmizlo. Dakto v kanoe vpredu skríkol, že určite jeleň, a znalec miestnych pomerov Zoltán Jankó, majiteľ požičovne lodí z Dobrohošťa, neskôr potvrdil, že áno. V čase ruje je ochotný rútiť sa k partnerke aj cez dunajské rameno. Alebo preplávať na druhý breh za potravou ku kŕmidlám od poľovníkov.

Vraj do jednej rieky dvakrát nevstúpim. Možno. Ani v prípade dunajských ramien pri Vojke nad Dunajom kúsok od Bratislavy by som netušil, že sa plavím tými istými miestami. Potvrdil mi to Tibor Brunczlík, inštruktor, ktorý mňa, suchozemca, vlani v septembri zaškoľoval pred prvým splavom. Pár minút po tom, čo sme sa odrazili od brehu, nariadil ľahnúť si chrbtom na dno kanoe. Aby mi kmeň stromu vo vode od jedného brehu k druhému nedal tvrdý bozk na čelo. Opatrne som kmeň podplával. Rovnako ako posádky kanoe za mnou. Ak by som sa tade plavil tento rok na jar, kmeň by som nenašiel. Bol pod vodou. Na jar totiž vodohospodári v rámci simulovaných záplav napúšťajú do ramien viac vody.

Pol hodiny jazdy z Bratislavy a je tu iný svet. Panenská príroda, ktorá láka veľkomešťana splavovať kľukatý Malý Dunaj, dunajské ramená na slovenskej a Mošonský Dunaj na maďarskej strane. Milovníci vodnej turistiky tvrdia, že splav je najkrajší spôsob trávenia voľného času. Na Malom Dunaji je najobľúbenejším.

Dvojročné dielo má úspech

Nenáročné podunajské trasy zvládne každý, začiatočník aj senior i rodiny s deťmi. Je to plavba neohradenou nestráženou zoologickou záhradou. Jelene sa cez vodu nerútia každý deň, ani diviaky s chvostíkom nad vodou sa neplavia medzi ostrovčekmi stále, ale každé kanoe míňa stovku druhov sťahovavých, no najmä vodných vtákov. Je tam bocian biely, labute veľké aj s mláďatmi, volavky popolavé, divé kačice, rybáriky riečne... Pri hladine možno zbadať aj riečnu vydru, ondatru pižmovú, množstvo obojživelníkov. Na brehoch rybári trpezlivo vy-čkávajú záujem tuctu druhov rýb. 

Pred dvomi rokmi sa dali deviati partneri na slovenskej i maďarskej strane na území piatich krajov na cezhraničný projekt spolupráce Objavte Malý a Mošonský Dunaj na bicykli a na člne. Na území troch Dunajov, Žitnom ostrove medzi hlavným tokom Dunaja a lenivo tečúcim Malým Dunajom, najväčším riečnym ostrovom v Európe, a Szigetközom, čiže Malým Žitným ostrovom. Na severe ho obteká Dunaj, juh a západ určuje Mošonský Dunaj, spleť ramien od Čunova po Győr.- Vodáci a cyklisti z oboch strán hraničného veľtoku tam majú na skok, malá vzdialenosť láka aj Čechov. Západoeurópski cykloturisti si sem cestu nájdu aj preto, že idú po EuroVelo 6, čiže 3 653-kilometrovej cyklomagistrále popri veľkých európskych riekach Loire, časti Saôny, hornom toku Rýna a Dunaja. Prejdú aj po hrádzi prívodného kanála k vodnému dielu Gabčíkovo, popri Vojke okolo jazier vytvorených pri stavbe tohto diela a hydroelektrárňou miesto opúšťajú.

Dobre, že ani Slováci, ani Maďari sa nechceli hrať na vlastnom pobrežnom piesočku a zhodli sa na spoločnej stratégii a jednoduchej, zrozumiteľnej a ľahko zapamätateľnej marketingovej značke Dunajské ostrovy. Využili program Interreg, získali finančnú podporu Európskeho fondu regionálneho rozvoja a za dva roky na 36 miestach po oboch stranách dunajskej hranice vybudovali turistické, vodácke i cykloturistické atrakcie a náučné chodníky.

Nápady a atrakcie

Šamorín dostal centrum mládežníckej vodnej turistiky, bratislavská Vrakuňa oddychovú zónu aj cyklotrasu, cyklocestu má aj Kolárovo. V Jelke zrekonštruovali skanzen a starý vodný mlyn a na maďarskej strane na brehoch vodácke vstupy. Niekdajšia „zániková“ obec Zálesie pri Malom Dunaji, ktorú rozširujú rodinnými domami Bratislavčania,  dostala okrem prístaviska pre vodákov aj objekty pre miestnych. Napríklad 115-metrové korzo – drevené mólo pre peších i cyklistov. Vedie ponad zátoku, z ktorej najprv museli odstrániť divokú skládku odpadu. Domáci si korzom skracujú cestu k autobusu alebo bicyklujú do Malinova či Mosta pri Bratislave. Do nového amfiteátra presťahujú nedeľné čítania, večerné kiná i desaťročnú Záleskú divadelnú púť, tri dni zábavy a koncertov. Vystupoval tam aj Peter Lipa, Michael Kocáb,  speváčka až z Peru či už nebohý Marián Varga.

Web Dunajských ostrovov opisuje štyri cyklotrasy v oboch krajinách, na Slovensku šesť a na maďarskej strane štyri splavy, dvadsaťštyri kostolov, kaplniek, pätnásť pamätníkov vrátane mohyly Milana Rastislava Štefánika na cyklotrase pri bratislavskom letisku i sedem šľachtických sídel.

Sú tam aj termálne kúpaliská, jazdiarne a v Čunove tréningový a pretekársky areál vodných športov Divoká voda i medzinárodná Galéria moderného umenia Danubiana. „Prehradením koryta Dunaja a po vybudovaní vodného diela v Gabčíkove v roku 1992 atraktívnosť oblasti stúpla. Veľa diskutované vodné dielo začalo lákať zahraničných turistov najmä zo susedných krajín,“ uvádza na svojom webe Vodné túry Zoltán Jankó.

Dunajské luhy sú najmladšou zo štrnástich slovenských chránených krajinných oblastí. Je v nej aj ostrov orliaka morského, hniezdisko najväčšieho dravého vtáka na Slovensku. Prírodnou rezerváciou je Klátovské rameno s lužnými lesmi a vodným mlynom z roku 1920, ktorý domlel v roku 1950. V Jahodnej, Tomášove a v Jelke pri Malom Dunaji stoja pobrežné vodné kolové mlyny. Ten v Jelke je stredoeurópska rarita, ale aj dôkaz, ako málo zahraničných ctiteľov technických pamiatok sme vedeli k týmto atrakciám pritiahnuť. Po Európe je ich čoraz menej. Zanikli príchodom modernejšej techniky, rovnako ako zmizla aj vyše stovka mlynov na Malom Dunaji. Dobre, že v Jelke sa v mlyne nachádza múzeum a ďalšie aj v Kolárove v lodnom, čiže plávajúcom mlyne, ktorý stál priamo v prúde, kým ku kolovým mlynom k lopatkám vodu privádzali. V Zálesí mlyn nebol, nuž pred ôsmimi rokmi vyrobili miestni nadšenci takzvané Gešajovské mlyny, drevené repliky, a zakotvili ich pri majáku a korze.

Rozdielne brehy

Chorvát Mirko Vlašič je jedným približne z 250 zubárov, ktorým sa dobre žije v 33-tisícovom Mosonmagyaróvári, lebo robia zuby Britom, Nemcom i Rakúšanom. V Maďarsku sú zubári pre Západoeurópanov lacnejší než u nich doma. Idem v stopách zubára Vlašiča, ktorý je aj nadšeným vodákom a projektantom vodných ciest. Preveslujem mlynskú vetvu riečky Lajta, po slovensky Litava, ktorá má od prameňa v Rakúsku aj meno Leitha. Mlynská je preto, lebo tečie popri bývalom veľkom mlyne i miestami, kde stáli menšie mlyny. Rúrou pod cestou vplávam do iného sveta. Rozpažím a dotýkam sa vysokej šachoriny. Vari meter vyššie viac počujem, než vidím autá. Mala by tadiaľ viesť aj európska cyklocesta. Vpravo cez šachorinu vidím zväčša len strechy domov.

Kanoe odstavím v historickom centre pri terase hotela Lajta a mierim k hradu, kde v roku 1818 zať Márie Terézie vojvoda Albert Kazimír August Sasko-Tešínsky založil poľnohospodársku univerzitu. Prvú v Európe. Za jej sídlom naberajú decká z jazierka vodu a pod mikroskopom vidia, čo všetko živé vo vode pláva. Vo veľkom parku prebieha Zelený týždeň a deti sa nadšene spovedajú z ekologických znalostí. Záviďme im sympatickú hru. Tínedžri v meste aj na Szigetköze hrajú zasa populárny geocashing. S GPS navigáciou pre turistov hľadajú poklady v uliciach i skryté v prírode.

Podnikanie ako bokovka

Newsletter Bratislavského samosprávneho kraja uvádza adresy trinástich požičovní plavidiel. Na maďarskej strane podniká v brandži výrazne viac ľudí. Pribúdajú aj kempy, obchody, reštaurácie a ubytovacie zariadenia. Pod vodáckym dáždnikom sú totiž aj cykloturisti, pacienti miestnych zubárov či pendleri z východu Maďarska, ktorí chodia denne robiť za neďalekú rakúsku hranicu.

Slovensko vychádza z aktuálnych potrieb. Služby sa síce rozvíjajú, ale v menšom rozsahu než v Maďarsku. Požičiavanie lodí a ďalší servis vodákom a cyklistom je pre miestnych podnikateľov zatiaľ zväčša len sezónna bokovka po osemhodinovej práci inde. Elektroinžinier Zoltán Jankó z Dobrohošťa pracuje v zahraničnej firme, ktorá vyrába brány na elektrický pohon. S ním pracuje aj vodácky inštruktor Tibor Brunczlík, absolvent elektrotechnickej priemyslovky a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, ktorý je tiež uznávaným včelárom. Peter Petrík z Novej Dedinky má zase istý celoročný prijem z práce na hati. Podniká jedenásť rokov, keď sa vydarili sezóny, nakúpil postupne už päťdesiat lodí. Požičiava, sprevádza, je vodičom, rozváža lode. Pomáha mu aj syn. Hranicou rentability je päťdesiat až sedemdesiat lodí, pomohol by aj kemp a služby v prístavisku.

Títo fanatici dokážu vymýšľať vodákom ešte aj program. P. Petrík po Veľkej noci na „otvorenie vody“ už po tri roky organizuje malodunajský vodácky maratón. Vlani pre pol stovky lodí. Z. Jankó núka každý týždeň vo Vojke vodácku Mokrú stredu. Bokovku nemá akurát Tibor Čolle. Bývalý ekonóm sa vrátil z Bratislavy domov, k vode. Na penziu. S veľkou vervou sa príkladne stará o vodný mlyn v Tomášove.  

Autor je spolupracovníkom Trendu

Projekty spolupráce medzi regiónmi
  • SacraVelo
    Ide o sieť pridunajských pútnických cyklotrás na území dvoch slovenských krajov a dvoch maďarských žúp od rieky Morava, popri Dunaji až po rieku Rába. Projekt nadväzuje na neďaleké diaľkové cyklotrasy EuroVelo 6 od Atlantiku po Čierne more a EuroVelo 13 od Bratislavy až na rusko-nórsku hranicu na severe. SacraVelo má v Bratislavskom kraji 166 a v Trnavskom 26 zastávok pri kostoloch, kaplnkách, na pútnických miestach, pri Božích mukách, krížoch i synagógach a ďalších pamiatkach na našom území. Nová cyklotrasa vedie aj na hrádzi Šúrskeho kanála pri Svätom Jure po most cez Šúrsky kanál v Ivanke pri Dunaji. Cyklistom slúži tlačená i elektronická mapa trás i mobilná aplikácia. Každá pamiatka má mať informačnú tabuľu v slovenčine, maďarčine, nemčine a angličtine a v obci Báč na Slovensku a v obci Szil v Maďarsku aj cyklocentrum na odloženie bicyklov.
  • AquaVelo
    Je to 230,91-kilometrová cyklotrasa čiastočne aj dolinou rieky Poprad, ktorú vytvorilo päť regionálnych organizácií medzi Bardejovom a poľskou Muszynou. Spája deväť kúpeľných obcí a miest v poľsko-slovenskom pohraničí a ponúka 167 atraktívnych zastávok v národných parkoch a prírodných rezerváciách, pri prameňoch liečivých minerálnych vôd, najvýznamnejších pamiatkach drevenej sakrálnej architektúry, na hradoch, v múzeách, galériách a chrámoch, ktoré zoznamujú s multikultúrnym dedičstvom a duchovnými  tradíciami obyvateľov na oboch stranách hranice. Je to aj snaha o ústup od konkurencie a začiatok miestnej spolupráce i o spoločný rozvoj kúpeľných miest v prospech tvorby silnej konkurenčnej pozície popradských kúpeľných miest vo vzťahu ku kúpeľným oblastiam v Európe. Časť cyklotrasy vedie po existujúcich trasách vrátane trasy EuroVelo.
  • Na bicykli popri Baťovom kanáli
    Tento program iniciovali obce a mestá od Otrokovíc na západnej Morave po Skalicu na Slovensku. Cyklotrasy vedú aj v Bielych Karpatoch, v regióne Horňácka a kopaníc vytvoril náučnú cyklotrasu Geopark Megoňky-Šance Žilinský samosprávny kraj i mestá Čadca a Mosty u Jablůnkova. Program Na bicykli k susedom má aj Moravskosliezsky kraj. Interreg Sk-Cz má však aj iné aktivity. Špeciálny projekt napríklad rieši koordináciu ochrany, monitoringu a manažmentu západokarpatskej populácie vlka dravého a rysa ostrovida v Chránenej krajinnej oblasti Beskydy a Kysuce. Na juhovýchodnej Morave a juhozápadnom Slovensku sprístupňujú pamiatky po habánskych novokrstencoch, remeselníkoch, roľníkoch, vinároch, felčiaroch i lekároch, ktorí prichádzali od polovice 16. storočia z Nemecka. V Sobotišti majú habánsky mlyn a vo Vacenoviciach habánsku pivnicu.
  • Ekoncentrum v Bratislave-Čunove
    Tento projekt vznikne do roku 2022 po rekonštrukcii kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Bratislavský samosprávny kraj vytvorí enviromentálno-vzdelávacie a ekoturistické centrum s nadnárodnou funkciou na rozvíjanie cezhraničnej spolupráce v ochrane prírody, prírodnom turizme a ekoturistických službách. Inšpiráciou sú neďaleké rakúske národné parky Donau-Auen a Neusiedler See-Seewinkel. V kaštieli bude interaktívna expozícia o prírode regiónu, tvorivé dielne a multifunkčná sála. Vykurovať sa má tepelným čerpadlom, zberať budú dažďovú vodu, svetlé fasády znížia prehrievanie okolia a ochladí ho aj voda. Za kaštieľom v záhrade vytvoria biotopové jazierko, ktoré majú čistiť aj vodné rastliny. Vznikne tiež veľké vtáčie hniezdo, zážitkový chodník nad mokraďami i záchranná stanica pre zranené živočíchy. V sýpke nájdu svoje miesto výstavy.