Test skútra Honda Forza od nemotorkára: Má to zmysel oproti autu?

Čo to vlastne je

Už len pomenovanie naznačuje niečo konečne odlišné. Po kódových názvoch všetkých ostatných motoriek, ktorých kombinácie písmen a čísel sú na nerozoznanie od vašich domácich spotrebičov, Honda zvolila jednoducho zapamätateľné označenie. Forza znamená sila, a tak som sa hneď podujal na výkonové testy.

Japonci postavili veľký skúter, ktorý z diaľky vyzerá ako skutočná motorka, a tak ma na ceste zdravia nielen jogurťáci, ale aj jazdci v kožených bundách na serióznych strojoch. Je to príjemné, zrazu si aj na skútri pripadám ako plnohodnotný člen komunity. Len to kývanie ostatným trochu ohrozuje moju stabilitu.

Za vrelé prijatie medzi motorkárov možno vďačiť aj konštrukcii a parametrom Forzy. Je veľká takmer na úrovni maxi skútrov, má 125 ccm jednovalcový motor a cca 14 koní. Nie je to však žiadny bicykel, váži totiž slušných 160 kg, a tak si na manipuláciu vyžaduje trochu pevnejšie ruky. A čo je dôležité, s týmto objemom a vďaka automatickej prevodovke ho môžete šoférovať len s vodičským preukazom na autá.

Honda Forza 125 Zdroj: Ľuboš Mistrík

Prvé jazdné dojmy

So skúsenosťami z pretekárskych okruhov i ťažkého terénu, odšoférovať nejaký skúter predsa nemôže byť problém. Ale prvé zoznámenie je náročnejšie, než sa zdá. Najprv musím zistiť, ako sa s bezkľúčovým prístupom štartuje, ako otvorím kufor a nádrž, čo ovláda ktorá páčka na riadidlách. Tiež systém start-stop s rovnakou funkcionalitou ako v autách spôsobuje nervozitu, až kým ho tlačidlom nevypnem.

Prvé rozbehy aj zastavenia sú neisté. Zastaviť na veľkej križovatke medzi autobusmi a uponáhľanými autami je náročné na nervy, najmä keď ešte nemožno úplne hovoriť o zladení nôh, rúk a udržiavania stability stroja. Ale po pár desiatkach kilometrov si zvykám aj na rozbité cesty či nevšímavých vodičov. 

Forza je ako taká tichá a jediné ruchy pochádzajú z okolia, pričom do prilby preniká aerodynamický šum, no spolu s ním mimo mesta aj rôzne vidiecke vône. Aj odpruženie je pohodlné, i keď, samozrejme, autu sa nevyrovná. Na takomto skútri si naplno uvedomujem, aké rozbité sú slovenské cesty a kde všade sú vyjazdené koľaje, o ktorých som doteraz ani nevedel.

Honda Forza 125 Zdroj: Ľuboš Mistrík

Po prvých komplikáciách objavujem čaro

Po pár dňoch prechádza nový spôsob jazdy a prakticky bezproblémovej dopravnej dostupnosti kamkoľvek bez ohľadu na premávku do krvi. Forza je napriek svojej veľkosti čoraz menej náročným partnerom na ovládanie, z križovatiek štartuje ako prvá a vďaka svojim výkonom v meste nikomu neprekážam. Práve naopak, keďže kvôli sledovaniu hustej dopravy okolo nestačím sledovať svoju aktuálnu rýchlosť.

Neskúseného jazdca po pár desiatkach minút bolia ruky podobne, ako keď ste niekedy jazdili motokáry. Ale nie je to nič, čo by sa nedalo ďalšími jazdami potlačiť a ľahko si zvyknúť. A keďže toto je test nemotorkára, zdôrazňujem aj fakt, že sa treba dobre obliecť, najmä pri studených aprílových ránach. Obrázky ukazujúce spokojných kravaťákov v oblekoch na skútroch sú pravdivé niekedy v lete, pri aprílových teplotách okolo 10 stupňov by sa určite neusmievali.

A keďže nejde o žiadny prehnane slabý stroj, môžete Hondu na víkend vytiahnuť do kopcov a voľnej prírody za mesto. Forza sa ochotne rozgúľa aj na viac než 110 km/h, proti náporom vetra bude chrániť vysoký a nastaviteľný štít. Vďaka svojej veľkosti a váhe je stabilná aj pri silnejších nárazoch vetra a pre neskúseného jazdca bude veľkým zážitkom vyskúšať si ostré zákruty a neustály prísun čerstvého vzduchu.

Honda Forza 125 Zdroj: Ľuboš Mistrík

Praktická stránka

Najmenšia Honda, akú som kedy jazdil (Forza je skutočne o poriadny kus menšia než štvordverový Jazz), začína robiť radosť aj svojou praktickosťou. Pod sedadlami má obrovský odkladací priestor na dve prilby a čosi, pod riadidlami je vyklápací priestor na peňaženku a ďalšie drobnosti vrátane 12 V zásuvky. Tiež má výborný nepremokavý držiak na mobil, keby niekto nevedel ani počas jazdy prežiť bez Facebooku.

Bezkľúčový štart pomáha pri manipulácii, rovnako aj centrálny stojan, keď pri správnom uchopení motorky a zapretí sa doň pomôže 160-kilový stroj dostať do stabilnej pozície a zaparkovať ho bez obáv vonku.

Po niekoľkých dňoch spolužitia sa ukazujú len dva problematické praktické body – opačne vymyslené ovládanie smeroviek a klaksónu na riadidlách (smerovky dole, klaksón hore), kvôli čomu sa pri každom odbočovaní sústredím viac na ovládanie smeroviek než samotný manéver. Aj tak som kdekoho nechtiac vytrúbil. A málo trčiace (i keď do úzkych priestorov sklopné) spätné zrkadlá zhoršujú prehľad o dianí za motorkou. Všetko ostatné je však šikovné a domyslené do detailu.

Honda Forza 125 Zdroj: Ľuboš Mistrík

Stojí síce až 4 650 eur, čo ju radí medzi najdrahšie v kategórii, ale okrem spomínaných prvkov a pohodlia sú tu napríklad aj výborné full LED svetlá, neoceniteľné v noci.

A nemotorkára trochu šokuje spotreba, dlhodobo dosiahnutý kombinovaný priemer je na úrovni 2 litre na 100 kilometrov. Spolu s nízkymi nákladmi na údržbu či poistku to znamená, že do práce sa dostanete lacnejšie než bratislavským SMS lístkom za euro.

Honda Forza 125 Zdroj: Ľuboš Mistrík

Verdikt

Má to veľké čaro. Samozrejme, nie počas dažďa alebo keď potrebujete deti rozviezť do škôlky, ale ak to váš životný štýl umožňuje, každodenným využívaním skútra, a ešte takého „poriadneho“ ako je Honda Forza, si ušetríte mnoho stresov. Jazdí prakticky zadarmo, dostane sa veľmi rýchlo do každého kúta mesta a s parkovaním nie je nikdy a nikde problém. A je to to najsilnejšie, čo možno jazdiť bez papierov na motorku. A aj keď skúsenosti sa na začiatok hodia, pôjde to aj úplne bez nich.