Trasa: Bratislava - Pezinok
- Teplota vzduchu v Pezinku: 5,5 °C
- Vzdialenosť: 30 kilometrov
- Priemerná spotreba: 19,8 kWh/100 km
- Zostávajúci dojazd: 339 km
Cestou z Bratislavy do Pezinka som vypozoroval hneď niekoľko vecí. Podvozok je tu komfortný nad očakávanie, no cítiť, že sa musí vysporiadať so serióznou hmotnosťou vozidla. Jeho 2,2 tony maskuje dobre, ale nie úplne. Kodiaq pri Enyaqu pôsobí rozhodne atletickejším dojmom. Na druhú stranu si však hovorím, že nevadí, že hmotnosť vozidla vodič cíti, aspoň si uvedomí, že sedí za volantom mohutného vozidla. Má síce vynikajúci grip, no keď sa dve tony odlepia od svojej stopy, zastavujú sa ťažko. Čo Enyaq skutočne dokáže v zákrutách, to sa ešte len dozviem. Už teraz mi však je jasné, že k nemu treba pristupovať s rešpektom.
Podvozok sa s vyššou hmotnosťou a veľkými kolesami vyrovnáva na jednotku a dobre obstojí aj na priečnych nerovnostiach. Ten pravý zaťažkávajúci test však príde až ku koncu mojej testovacej trasy - na známej panelovej ceste pred Trenčínom. Zatiaľ si okrem pohodlného podvozku veľmi užívam aj ticho, ktoré panuje v kabíne tohto crossoveru. Ledva počuť autá, ktoré jazdia naokolo, tak dobre je Enyaq odhlučnený. Vynikajúci zvukový komfort mierne narúša silný nárazový vietor. Miestami počujem, ako sviští okolo spätných zrkadiel či tesnení rozmerného panoramatického okna. To je však drobná nevýhoda strešného okna prakticky vždy a ja ju dokážem bez problémov akceptovať.
O najvýraznejší zvukový ruch v kabíne Enyaqu sa stará odvaľovanie kolies, resp. nekvalitný asfalt, po ktorom jazdia. V tomto presvedčení ma utvrdil krátky úsek novej vozovky medzi Pezinkom a Bratislavou, na ktorom auto absolútne stíchlo. Miestami mi pripomínalo výborne odhlučnený vlak, ktorý sa rúti krajinou, no cestujúcemu sa javí len ako film so stíšeným zvukom. Odhlučnenie je pri elektromobile kľúčové a tu je zvládnuté veľmi dobre.
