Štartujeme dlhodobý test Hondy CR-V s 9-stupňovým automatom

Auto preberáme s 28-tisíc novinárskymi kilometrami, a tak už možno hodnotiť opotrebovanie. SUV ale žiadne nepostretlo, auto vyzerá stále ako nové zvnútra aj zvonku. Ani počas jazdy nepočuť žiadne pazvuky, vŕzgania alebo čudné zvuky z motoru alebo podvozku. Naopak, je tu ticho aj pri vysokých rýchlostiach a dostatočný priestor aj pri rodinných výletoch.

Na dlhšej jazde ale hnevá radarový tempomat. Je príliš opatrný, dokáže brzdiť aj vtedy, keď začne na diaľnici predbiehať auto ďaleko pred vami a kým sa k nemu trochu priblížite, už je dávno zaradené.

Okrem toho brzdí najprv jemne a potom až príliš horlivo, pri každom zaradení iného auta pred Hondu slabo pípne. A radar sa nedá vypnúť samostatne, čiže idem buď na tempomate s radarom alebo bez tempomatu. Výsledkom je, že ho nezapínam vôbec. Som zvedavý ako sa ukáže v dlhodobom testovaní a či si na seba napokon zvykneme.

Otáznikom bude i dosiahnutá kombinovaná spotreba, keďže v klasickom teste nám vyšla dokonca vyššia než s predošlým väčším motorom a manuálnou prevodovkou. Deviaty stupeň v testovanom kuse dostáva slovo len výnimočne na diaľnici. Auto síce točí prijemných 2-tisíc otáčok, ale spotreba je stále okolo sedem litrov na 100 kilometrov.

Kde CR-V po prvých stovkách kilometrov chválim, je jej praktickosť a priestrannosť. Veľký kufor, doširoka sa otvárajúce zadné dvere, ovládanie niektorých prvkov (s výnimkou palubného displeja v strede) je jednoduché.

Spolu s odhlučnením jazdy sme ju aj z týchto dôvodov v klasickom teste nazvali najlepším stredne veľkým rodinným SUV, počas nasledujúcich troch mesiacov to bude musieť obhájiť a bude priestor dozvedieť sa aj niečo o spoľahlivosti.

Napíšte nám do diskusie, čo by vás zaujímalo.