Samostatnú kapitolu v špecifikácii pneumatík spustila Európska únia. Podľa nových nariadení musia všetky pneumatiky pri predaji mať na sebe nálepku s vyjadrením základných vlastností, podobne ako elektrospotrebiče. Cieľom iniciatívy je zlepšenie bezpečnosti na cestách. Preto klasifikačný štítok obsahuje údaje o priľnavosti na mokrom povrchu. K nemu sa pripája klasifikácia spotreby a vonkajšej hlučnosti.
Prvým z údajov je teda spotreba paliva. Tá má piktogramy a vyjadrenie presne ako elektrické spotrebiče. Podľa nameraných hodnôt je pneumatika zaradená do jednej zo siedmich tried, od A (najefektívnejšia pneumatika) po G (najmenej účinná). Podľa prepočtov sa za celú životnosť pneumatiky dá ušetriť až 80 litrov paliva použitím exempláru z kategórie A namiesto pneumatiky, ktorá sa nachádza v kategórii G. K tomuto výsledku sa odborníci dopracovali na základe testov a výpočtov, tak že merali spotrebu auta idúceho 80 km/h a rozdiel hodnôt vyšiel až 7,5 percenta v prospech triedy A.
Testy spotreby prebiehajú na skúšobnom bubne pri štandardizovaných podmienkach. Skúška simuluje jazdu spomínanou rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu so zaťažením zodpovedajúcim 80 percentám maximálnej prípustnej hodnoty.
Rovnako do tried od A po G je zoradené rozdelenie brzdných vlastností na mokrom povrchu. Áčko opäť znamená najlepšiu pneumatiku, ktorá poskytuje najkratšiu brzdnú dráhu, kým G ju má najdlhšiu. Pritom rozdiel medzi najlepšou a najhoršou pneumatikou môže byť až 18 metrov. Práve táto vzdialenosť môže predstavovať rozdiel medzi dobrzdením a poistnou udalosťou.
Starý vs. nový štítok
Skúšanie brzdnej dráhy pneumatík taktiež prebieha podľa presne stanovených kritérií. Európska únia stanovila, že pre letné pneumatiky musí byť počas priebehu testovania vonkajšia teplota od 5 do 35 stupňov Celzia a pre zimné sa musí pohybovať v intervale medzi 2 a 20 stupňami. Výška vodného filmu, na ktorom testovacie auto vybavené ABS brzdí z 80 km/h na 20 km/h je v rozmedzí od 0,5 do 1,5 milimetrov vody.
Napríklad Michelin má podmienky ešte viac špecifikované. Teploty sú určené a prispôsobené podmienkam v Európe. Letné pneumatiky sa podrobujú testom pri teplote približne 20 stupňov Celzia, čo vyhovuje rozpätiu stanovenému Európsku úniou. Zimné prechádzajú testami pri približne siedmich stupňoch. Iná situácia je iba pri nákladných plášťoch. Tie sa používajú väčšinou celoročne a sú testované medzi 7 a 25 stupňami.
Tretie označenie na klasifikačnom štítku, vonkajšia hlučnosť, používa iný systém znázornenia. Pri piktograme v tvare pneumatiky sú znázornené tri zvukové vlny. Ak sú všetky tri čierne, tak je pneumatika hlučná, ale stále vyhovuje limitom stanoveným v súčasnosti. V prípade dvoch čiernych zvukových vĺn je zákazník v kontakte so stredne hlučnou pneumatikou, ktorá spadá do plánovaného limitu hlučnosti, prípadne je nižšia maximálne o 3 dB. Pneumatiky s nízkou mierou hlučnosti dostanú v skúšobni iba jeden čierny pásik, ktorý označuje, že spôsobený hluk je o viac ako 3dB nižší ako povoľuje nariadenie, ktoré je plánované.
Hlučnosť sa meria pomocou mikrofónov snímajúcich akustický tlak hluku vozidla prechádzajúceho okolo rýchlosťou 80 km/h. Hluk sa meria zvonka najmä z dôvodu, že vnútorný hluk od pneumatík závisí aj od použitia tlmiacich materiálov, ktorými konkrétny automobil disponuje.
Často sa opakuje situácia, že práve pneumatika disponujúca najlepším hodnotením spotreby má kvôli použitiu tvrdšej zmesi horšie výsledky v testoch brzdenia na mokrej vozovke. A aj naopak, pneumatika, ktorá sa dostane do najlepšej kategórie čo sa týka brzdenia väčšinou nebude patriť na špicu v segmente spotreby. Európska únia tak nechala na konečnom spotrebiteľovi voľbu medzi úsporou paliva a bezpečnosťou.
Foto – autor
