ABS áno, alebo nie? Dnes už takto otázka nestojí. Tento elektronický systém je súčasťou štandardnej výbavy každého nového auta. Na Slovensku aj v celej Európskej únii. Ide len o to, aby motorista vo svojej vodičskej praxi jeho prednosti docenil a dokázal plne využiť.

Najprv trochu teórie. ABS (Anti-lock Braking System, alebo Anti Blocking System) rýchlym znižovaním a zvyšovaním tlaku v brzdnom systéme ( až 18 krát za sekundu) bráni zablokovaniu kolies počas brzdenia. Pritom vozidlo ostáva plne riaditeľné. Ešte donedávna sa polemizovalo, či aj skracuje brzdnú dráhu. Aktuálna odpoveď z prostredia automobilového vývoja znie – auto s ABS najnovšej generácie má kratšiu brzdnú dráhu najmä na klzkej vozovke, ale na suchej tiež. To už ale závisí na jeho nastavení (slabinou ABS aj naďalej ostáva brzdenie na zvlnenom asfalte – rolete, to ale nie je dnešnou témou).

Nielen na slovenských cestách jazdia aj autá, ktoré týmto výdobytkom techniky nedisponujú. Rozdielne správanie auta bez ABS a s ním ozrejmia dva príklady.

Bez ABS

Po výjazde zo zákruty vodič zaregistruje na ceste prekážku (havarovaný automobil). Zároveň pochopí, že na zasneženej vozovke nedokáže bezpečne zastaviť. Optimálny postup – okamžite vytlačí spojku a paralelne brzdí. Brzdí tak, aby maximálne znížil rýchlosť a súčasne udržal auto pod kontrolou. Na klzkom podklade hotové umenie. Kolesá sa takmer okamžite zablokujú. Pritom stačí, aby sa  pohybovali po nerovnako klzkom povrchu a vozidlo stráca smerovú stabilitu, v krajom prípade sa roztočí okolo zvislej osi (hodiny). Pokiaľ auto drží zvolený smer, tlak na pedál nesmie poľaviť. V momente, keď smerovú stabilitu stráca, vodič tlak na pedál uvoľňuje. Kolesá sa opäť odvaľujú a volantom sa dá auto nasmerovať. Vzápätí opäť brzdí. Opísaný postup zopakuje viacnásobne po sebe. Rozhodujú desatiny sekundy. Každé zaváhanie zvyšuje pravdepodobnosť, že manéver neskončí happyandom. V dostatočnej vzdialenosti pred prekážkou vodič opäť uvoľní brzdu a pokúsi sa prekážku obísť. Ak však rýchlosť auto neklesne dovtedy na prahovú úroveň, prekážke sa nevyhne. A ak predsa, nezvládne fázu návratu a skončí mimo vozovky. Netreba vari pripomínať, že situácia kladie extrémne nároky na vodičskú zručnosť.

S ABS

Vodič spozoruje prekážku, okamžite vytlačí spojku a doslova dupne na brzdu s najväčšou možnou intenzitou. Práve maximálna intenzita je veľmi dôležitá. Len vtedy ABS pracuje optimálne. V tomto momente je dôležité prekonať psychologickú bariéru. Dupnutie na brzdu sa totiž prieči zaužívaným schémam jazdy s automobilmi ešte z čias, keď ABS autá nemali. Dobré je to občas trénovať (na autách vybavených brzdovým asistenčným systémom toto zariadenie rozozná panické brzdenie a samo navodí maximálny tlak v brzdovej sústave). Tlak na brzdový pedál vodič ani na okamih neuvoľňuje. Pod chodidlom pravačky súčasne cíti, ako pedál drnčí, to znamená, že ABS pracuje. Elektronika v rýchlom slede zvyšuje a znižuje tlak v brzdovej sústave, kolesá sa zablokujú len na minimálne čas, auto si udržuje zvolený smer. Preto vodič nemusí čakať, kým rýchlosť klesne, ale okamžite môže začať s manévrom. Tým jeho šance stúpajú, navyše aj počas manévru mu ABS dovoľuje intenzívne brzdiť, pritom auto ostáva riaditeľné. Pravdepodobnosť, že sa prekážke vyhne, stúpa.

Pod stresom

Tak si to zhrňme. Auto s ABS má kratšiu brzdnú dráhu,  dovoľuje naplno brzdiť a zároveň volantom auto usmerňovať. Auto bez ABS má dlhšiu brzdnú dráhu. A v kritickej situácii na klzkej vozovke vodič nemôže súčasne brzdiť meniť smer jazdy. Preto stráca drahocenný čas. 

No tým konštatovaním výhody ABS nekončia. Poznatky nadobudnuté v školách šmykov hovoria, že aj priemerne skúsení vodiči dokážu po určitom tréningu uspokojivo zvládať kritické situácie. V prvom rade preto, že žiadne nebezpečenstvo na polygóne nehrozí, a tak nekonajú pod stresom. Navyše vopred očakávajú prekážku aj šmykľavý podklad. Môžu si v pokoji podľa pokynov inštruktora vopred pripraviť taktiku, ako situáciu vyriešia.

Havarijná situácia však väčšinou prichádza náhle – bez varovania. Za zákrutou stojí spriečený kamión. Možno až pri pokuse zabrzdiť vodič zistí, že povrch vozovky je oveľa klzkejší, ako predpokladal. Stresujúce. Mnohé výskumy dokázali, že veľká časť populácie sa pod stresom správa, ako by bola postihnutá schizofréniou. Stráca nad sebou kontrolu, správa sa chaoticky. Ale riešenie si žiada chladnú hlavu, plnú mobilizáciu, okamžité a presné konanie. Vodič s podporou ABS má situáciu uľahčenú. Nemusí intenzitu brzdenia precízne dávkovať, ani včas prerušovať. Nemusí volantom korigovať šmyk. Stačí vykonať to, čo je v krízovej situácii logické. Hystericky sa zaprieť do brzdového pedála a volantom hľadať medzeru, kadiaľ sa dá prekážka obísť.

Obrovská výhoda a silná motivácia. Napríklad zadovážiť si moderné auto.

Foto – archív